Otcovská prísaha

Bol raz jeden starec a mal troch synov a jednu dcéru. Keď prišiel čas, že mal zomrieť, zavolal všetkých troch synov a zaprisahal ich, aby sestru dali prvému, kto príde a požiada o ňu, nech je to ktokoľvek.
Za nejaký čas po otcovej smrti prišiel na dvojkolesovom vozíku jeden starec a požiadal o dievča. Dvaja starší bratia nechceli mu ju hneď dať, že je starý a chudobný, ale najmladší na nich naliehal, aby si pripomenuli, čo otcovi sľúbili a prisahali na smrteľnej posteli, a aby mu ju dali. A tak ju starcovi dali a ten si ju odviedol domov.
Za nejaký čas išiel najstarší brat navštíviť sestru, a keď tam prišiel, uvidel dom tak veľký, že väčší ani byť nemohol.
Sestra mala veľkú radosť, keď uvidela brata, a keď sa jej brat pýtal, ako sa jej darí, odpovedala mu:
„Dobre, lepšie sa mi ani dariť nemôže.“
Keď brat prišiel k sestre, starec doma nebol, ale o chvíľku prišiel aj on a bol veľmi rád, keď uvidel brata svojej ženy.
A vraví mu:
„Pohodujeme si a poveselíme sa, ale najprv choď s mojím koňom na trávu. Nakosíš ju však tam, kde kôň nohou zahrabe, a nie tam, kde sa Ti zachce.“
Švagor mu odpovedal:
„Dobre, švagor, pôjdem.“
Potom vsadol na koňa a odišiel. Ako tak išiel, prišiel na strieborný most. Keď most uvidel a poznal, že je celý zo striebra, posadla ho lakomosť, zoskočil z koňa, vylomil jednu striebornú dosku a vraví si:
„Aspoň si pomôžem.“
Potom nakosil trávu, kde sa mu zachcelo, a nečakal, kým kôň zahrabe nohou, znova vsadol na koňa a vrátil sa späť.
Keď sa vrátil domov, odviedol koňa do konskej stajne, hodil pred neho trávu a vošiel do domu. Keď tam vošiel, pýtal sa ho starec, či sa postaral o koňa a či kôň žerie trávu. Ten odpovedal, že sa oňho postaral a že žerie.
Tu starec vraví:
„Dobre, sám sa pozriem.“
A vošiel do stajne a tu vidí, že sa kôň trávy ani nedotkol. Starec poznal, že tráva nie je nakosená tak, ako prikázal. Preto hneď vyviedol švagra bez pohostenia von, aby šiel, odkiaľ prišiel.
Keď sa vrátil domov, nepovedal bratom, ako u švagra pochodil, ale vraví prostrednému bratovi:
„Švagor Ťa pozdravuje a odkazuje Ti, aby si k nemu aj Ty prišiel na návštevu.“
Za nejaký čas išiel navštíviť sestru prostredný brat, ale aj on pochodil rovnako ako ten prvý: aj jeho poslal švagor práve tak na trávu, a keď brat prišiel na strieborný most, aj jeho posadla lakomosť ako toho najstaršieho, vytrhol jednu striebornú dosku a nenakosil trávu tak, ako mu švagor povedal, ale ako sa mu zachcelo. A keď sa vrátil do švagrovho domu, pristihol švagor aj jeho pri klamstve a poslal ho domov bez pohostenia ako toho prvého.
A keď sa aj on vrátil domov, nepovedal nikomu, ako u švagra pochodil, ale povedal najmladšiemu bratovi:
„Švagor Ťa pozdravuje a odkazuje Ti, aby si k nemu aj Ty prišiel na návštevu.“
Po nejakom čase išiel aj najmladší brat.
Keď ho sestra uvidela, mala veľkú radosť, a vravela mu:
„Len si, brat, nepočínaj tak, ako si počínali naši bratia.“
Najmladší nevedel, ako si počínali, a ani sestra mu nechcela povedať nič viac než len to.
Keď prišiel švagor domov, mal tiež veľkú radosť, že prišiel ženin brat, a vraví mu:
„Pohodujeme si a poveselíme sa, ale najprv choď s mojím koňom na trávu. Nakosíš ju však tam, kde kôň nohou zahrabe, a nie tam, kde sa Ti zachce.“
Najmladší vsadol na koňa a odišiel na trávu. Keď prišiel na onen most, začudoval sa, aký je krásny, ale bolo mu naozaj ľúto, že na ňom nie sú tie dve dosky. A keď prišiel do stredu, pozrel sa z jednej strany dolu z mosta a vidí, že pod ním v jednom veľkom kotle vrie voda a v nej že sa varia ľudské hlavy a že orly tie hlavy zhora klujú.
Keď prešiel cez most, prišiel do jednej dediny, a ako tou dedinou prechádzal, počul zo všetkých strán samý spev a veselosť. A začudoval sa, že si celá dedina spieva a veselí sa. A tak sa spýtal jedného:
„Ako to, brachu, že je u Vás tak veselo?“
A ten mu odpovedal:
„Prečo by nebolo veselo, keď každý rok máme bohatú úrodu a všetkého máme dostatok?“
Keď vyšiel z dediny, našiel na ceste dve sučky, ako sa bez prestania bijú. A začal ich rozháňať, ale nemohol ich rozohnať, a tak ich nechal tak a išiel ďalej. A ako tak išiel, prišiel do druhej dediny, a keď tou dedinou prechádzal, videl všade len zármutok a nárek.
A vraví jednému:
„Šiel som raz dedinou a videl som, že je tam veselo. Tak prečo tu u Vás sú všetci takí smutní?“
Sedliak mu odpovedal:
„Ako by u nás nemali byť všetci takí smutní, keď nám všetko každý rok krúpy potlčú, a preto nemáme nič?“
Keď vyšiel z tej dediny, našiel dve svine a tie sa bez prestania bili. Začal ich rozháňať, ale márne. A tak keď ich rozohnať nemohol, nechal ich tak a išiel ďalej.
Nakoniec ho kôň zaniesol na jednu prekrásnu lúku. Keď boli uprostred lúky, kôň sa zastavil a zahrabal nohou. Tu ten najmladší zoskočil z koňa, nakosil trávu a vrátil sa späť domov. Keď prišiel domov, zaviedol koňa do stajne, dal mu trávu a kôň hneď začal žrať.
Keď švagor uvidel, že mu ženin brat dobre koňa obstaral, bol veľmi rád a vraví mu:
„Ty si mi pravý švagor, teraz sa budeme veseliť a hodovať.“
Potom si sadli za stôl a začali večerať.
Pri večeri mu starec vraví:
„Teraz mi povedz, čo si videl.“
A on mu odpovedal:
„Och, milý švagor, to sa ani nedá povedať, čo som videl. Najprv som videl pekný strieborný most, ale je zohavený, pretože mu chýbajú dve dosky. Kto ich vzal, toho nech sám pán boh potrestá.“
Starec mu na to vraví:
„Ukradli ich Tvoji bratia, a ako si počínali, tak aj dopadli. Ale povedz mi, čo si ešte videl.“
Najmladší vraví:
„Uprostred pod mostom som videl veľký kotol, v ktorom vrela voda, a v tom kotle hlavy mŕtvych, ktoré zhora klovali orly.“
Na to mu švagor povedal:
„Také sú večné muky na onom svete. Čo si ešte videl?“
Najmladší pokračoval:
„Videl som dedinu a v nej boli všetci veselí.“
Švagor mu na to povedal:
„To sú ľudia, ktorých boh má rád: každého radi prijmú a pohostia a chudáka neodoženú s prázdnymi rukami od svojich domov. Povedz, čo si ešte videl.“
A najmladší mu ďalej rozpráva:
„Videl som na ceste dve sučky, ako sa bez prestania bijú.“
A švagor na to:
„To sú dve švagriné. Čo si ešte videl?“
Najmladší odpovedal:
„Videl som druhú dedinu a v nej boli všetci smutní.“
Starec mu povedal:
„Tam niet žiadnej spravodlivosti a žiadnej svornosti, tam boha nepoznajú. Čo si ešte videl?“
Najmladší odpovedal:
„Videl som dve svine, ako sa bez prestania bijú.“
Na to švagor:
„To sú bratia, ktorí spolu nežijú v dobrom. Povedz mi, čo si ešte videl.“
Najmladší mu vraví:
„Videl som prekrásnu lúku. Tam by som chcel zostať tri dni, aby som sa na tú krásu mohol do sýtosti vynadívať.“
Na to mu švagor vraví:
„Taký je raj na onom svete; je ťažké tam prísť.“
Potom ešte veľmi dlho hodovali a veselili sa. Nakoniec sa najmladší brat zdvihol, že pôjde domov. Švagor ho dobre vypravil na cestu, dal mu veľký dar a povedal mu, že hneď v ňom spoznal poctivého človeka, pretože naliehal na to, aby bola splnená otcovská prísaha, a že bude šťastný a jeho bratia nešťastní.