O školských strašidielkach

Poznáte Naschvaľníčkov, milí čitatelia? To sú také strašidielka, ktoré žijú v
oddielových klubovniach alebo aj prezimujú v zbalenej táborníckej výbave a vylezú
vlastne len preto, aby robili problémy, maličkosti a naschvály všetkého druhu. Teda musím
podotknúť, že o nich vie len málokto, pretože si veľmi rozmýšľajú, komu sa dajú
objaviť. (Tak napríklad u nás ich videl len pán spisovateľ Nepil a potom vlastne nikto.) Lenže
aby ste si nemysleli, že sú to len také vypečené a škodoradostné potvorky, oni majú
vlastne veľmi dôležitú úlohu. Všetkými tými naschvaľnosťami totiž pripravujú turistov a táborníkov, aby
sa z malých fňukalov a nemehiel a maminých maznáčikov stali skutoční táborníci,
ktorí si vedia poradiť v každej situácii a len tak sa niečoho nezľaknú.
Ešte menej ľudí však vie, že podobní drobci, pidižvíci, o škudibiakoch nehovoriac, sa
húfne uhniezdili aj v školách. Majú vlastne podobnú úlohu: vychovať zo škôlkarských
kašičkárov skutočných školákov, takých, čo zvládnu všetky nástrahy života prváka, druháka,
alebo dokonca tretiaka. (Vo vyšších triedach majú deti na starosti už toľko, že naschvaľníčkov
jednoducho nestíhajú vidieť. Keby o nich niekto napísal strašidielkovú Prvouku, bola by možno
oveľa hrubšia než tá, z ktorej sa učíte v škole.)
Tak napríklad Čapicožer strašný a Papučožrút nenásytný bývajú v šatniach a šatňových
skrinkách a občas sa spolčujú s Rukavičníkom nepárnym a Trhorupom strašným. Títo
potvorníci sú tiež najčastejšou príčinou čiapok stratených najmä v období mrazov, papúč
miznúcich práve vtedy, keď máte na sebe nové biele ponožky, i toho, že sa Vám doma v
skrini hromadí kopa rukavíc, ktoré sú však vždy len polovicou páru a najčastejšie
samé ľavé. Zato s trhorupom bojujú asi všetky mamičky, keď takmer obden zašívajú diery
a trhliny vzniknuté tými najneuveriteľnejšími spôsobmi na rôznych kusoch oblečenia. (A to
radšej ani nehovorme o Škvrnomilovi rozmarnom a Fľakáčovi šibalskom.) Ľahko si
domyslíte, že všetci títo sa snažia hlavne vychovať školákov k tomu, aby si na svoje veci dávali
pozor a zbytočne ich nikde nezabúdali. No oni tiež - a to je trochu prekvapujúce -
vychovávajú rodičov, aby nechali svoje deti naučiť sa zodpovednosti za svoje veci a občas sa zaobísť
aj bez rodičovskej pomoci. Teraz mi napadá, že vlastne neviem, či šatňové strašidielka
viac vychovávajú rodičov alebo deti?
V kútiku školskej aktovky alebo batohu by ste zasa pri pozornom pátraní objavili
Zošitomačkáča hravého, Desiatodrobka všadeprítomného, Rozlievača nápojového a Kramárika
všetečného - myslím, že ani nemusíme podrobne opisovať, akú úlohu má každý z nich. Aj peračník
18
je miesto ako stvorené pre školské strašidielka. Často tam môžete stretnúť Ceruzolama
všetečného v sprievode jeho kamaráta Gumožrúta nečakaného. A najmä prváci by
Vám mohli rozprávať, čo dokáže taký Machuľník atramentový cákavý, keď ho pustíte z očí
(a to mi verte, že sa vyšantí nielen v škole, ale často aj v prváčikovom domove - na malú radosť
detí a najmä ich mamičiek).
A vôbec zo všetkého najhorší (alebo vlastne najužitočnejší) je Zabúdač všeobecný, ten má na
starosti hlavne výcvik školákov v tom, aby si dokázali svoje úlohy včas a sami zapamätať a aby
napríklad aj vyriešili nečakané komplikácie a ťažké situácie, ktoré so zabúdaním súvisia
(napríklad ako si poradiť pri zabudnutí lístka na obed, peňazí na divadelné predstavenie alebo
miesta stretnutia na školský výlet.) Práve Zabúdača možno deti najviac ocenia, keď sa z nich stanú
dospelí a budú mať na starosti rodinné záležitosti svoje i svojich detí.
Ak sa Vám zdá, že sú tu nejaké chyby v písaní, možno to bude tým, že
Prekvapovák programový, môj počítačový naschvaľníček, sa snaží vychovať zo mňa zdatného
používateľa PC. Už sa snaží veľa rokov. No uvidíme, kto z koho. Zatiaľ je to asi nerozhodne.