O Kuliferdovi 4/14

Keď sa Kuliferda zobudil, bola všade tma.
„Mole?“ zavolal potichu.

Nikto mu neodpovedal. Či je ešte schovaný v tej mape, premýšľal Kuliferda. Ak je v nej ukrytých veľa lesov, nie je asi jednoduché nájsť ten Ježkov. Hlavne aby sa Mol v tých lesoch nestratil, mal by asi ešte raz zavolať. O chvíľu si jeho oči na tmu zvykli, takže videl aspoň obrysy vecí. Ja som statočný Kuliferda, hovoril si, aby zahnal strach, nebojím sa ničoho, ani tejto tmy tmúcej. Ani keby teraz niekto zavolal na mňa, nezľaknem sa. Nezľaknem, nezľaknem, huhuhu, lálala. Kuliferda sa snažil spevom rozohnať chmáry, ktoré tej tme prifarbovali úškľabky a rôzne tiene zle vyzerajúce a tichým chichotom sa ozývajúce. Takže ten tichý chichot musel prespievať, čo je vcelku dobrý spôsob.

No, dobre si viedol ten náš Kuliferda. Nie nadarmo sme mu dali toto meno. Kuliferda. Vykotúľaný ako hrášok, čo ušiel z polievky, a odvážny ako Ferda. No, ten známy mravec z inej knižky, však viete, s bodkovanou šatkou okolo krku.

Čo však teraz v tej tme? Najlepšie by bolo posvietiť si naňho, veď ani my naňho poriadne nevidíme. A už je to tu, niekto ide do kuchyne a rozsvietil svetlo. A pretože obývačka voľne prechádza do kuchyne, nie sú tam ani steny, ani dvere, tak rozsvietené svetlo dopadá až na policu, kde sa práve nachádza Kuliferda.
Teraz už naňho vidíme celkom dobre. A on tiež. Našiel mapu, do ktorej vliezol Mol, a volá škárou: „Haló, je tam niekto?“ ale nikto sa neozýva.

Snáď sa mu niečo nestalo, začal sa strachovať Kuliferda. Je možné, že tam niekde uviazol, zamotal sa do mapy, zablúdil a nemôže nájsť cestu späť. Musím za ním, rozhodol sa, ale práve v tej chvíli buchli z kuchyne dvere od chladničky, niekto zhasol a odišiel preč. A zase bola tma ako vo vreci.

Zrazu niečo zamávalo krídlami a sadlo si vedľa Kuliferdu. Bol to Mol.
„Všetko som zistil,“ povedal potichu, „les je smerom na severovýchod asi desať kilometrov ďaleko.“
Kuliferda nemal ani poňatia, aký dlhý je kilometer, ale viac ho zaujímalo niečo iné: „Kde je severovýchod?“

„To neviem,“ povedal Mol, „ale viem určite, že je to presne medzi severom a východom. A pretože viem, kde je východ, stačí len zistiť, kde je sever.“
Kuliferda obdivoval Molovo logické uvažovanie, s ktorým dokázal nájsť na všetko odpoveď, a potom sa spýtal: „A kde je teda východ?“

„Východ je tam,“ poučil ho Mol, „kde sú dvere, ktorými sa odchádza z domu, takže, keď budete s Ježkom utekať, musíte tými dverami prejsť a to potom pôjdete priamo na východ.“
„A keď budeme vedieť, kde je sever,“ povedal Kuliferda, „zmeníme smer úteku do stredu medzi sever a východ.“

„Tak,“ kývol Mol a Kuliferda sa zaradoval, ako už všetko začína chápať.
„No jasné,“ dodal po chvíli, „ale ako zistíme, kde je sever?“
„To nie je také ťažké zistiť,“ povedal Mol, „keď je východ pred vami, sever máte vždy na ľavej strane.“
„Je to veľmi jednoduché,“ jasal Kuliferda.
„Áno, nič to nie je.“

A tým sa skončila ich nočná rozprava. Úbohý Kuliferda netušil, že existujú dva východy. Jeden, o ktorom hovoril Mol, teda východ z dverí, a jeden geografický, teda smer. Ten geografický smer bol pomenovaný podľa miesta, kde vychádza slnko. Je to, ako keby tam slnko malo svoje dvere, z ktorých vyjde na oblohu. Preto sa oba východy volajú rovnako, ale nemusia byť na rovnakej strane. Naopak, väčšinou je každý niekde inde. No, uvidíme, ako bude Kuliferdovo dobrodružstvo pokračovať.