Kroužek a Proužek (3/5)

Bola raz jedna malá dievčinka, volala sa Gábinka. Tá dievčinka už ale nebola až celkom malá. Chodila do prvej triedy. Mala krásnu červenú aktovku a hrubý peračník plný pasteliek. Ona totiž zo všetkého na svete najradšej kreslila. V škole mala veľmi milú pani učiteľku, ktorá by Gábinku rada naučila veľa zaujímavých vecí. Lenže – Gábinku škola vôbec nezaujímala. Počas vyučovania nedávala pozor, pozerala sa z okna alebo si dokonca kreslila po lavici. Často si hovorievala: „Načo je tá škola dobrá? Viem kresliť, spievať, sama sa oblečiem a najem, to mi úplne stačí!“

Pani učiteľka práve učila deti počítať bodky a kresliť kruhy. Gábinka si ale namiesto počítania nakreslila do zošita červenou pastelkou malého trpaslíčka. Trpaslíčka s okrúhlou hlavičkou, špicatou čiapočkou a na nohaviciach mal veľa bielych bodiek.

„Ty si ale milý trpaslík! Ty si sa mi vydaril! Budem ti hovoriť Kroužek,“ spokojne si povedala Gábinka. Zrazu Kroužek zažmurkal očkami, usmial sa na Gábinku a pekne ju pozdravil.
Od tých čias sa začala Gábinka do školy tešiť oveľa viac. Veľmi sa s Kroužkom skamarátila. Vždy, keď sa začala hodina, Kroužek Gábinke povedal: „Teraz počúvaj, teraz je to veľmi zaujímavé.“ A dievčatko ho poslúchlo. Zrazu začula veľa naozaj zaujímavých vecí a naučila sa veľa užitočného.

Napríklad ako sa podeliť s kamarátmi o cukríky, aby to bolo spravodlivé. To totiž bez počítania naozaj nejde. Gábinka teraz už chodila do školy rada. Dávala pozor, všetko si pekne pamätala, mala samé jednotky a trpaslíčka, toho už vôbec nepotrebovala, pretože vďaka nemu pochopila, že v škole je vlastne celkom pekne.

Ku koncu školského roka vraví pani učiteľka: „Zajtra, deti, pôjdeme na výlet na Ostaš.“
Všetci sa potešili. Gábinka si pripravila ruksačik s desiatou a vzala so sebou aj Kroužka. Bolo by mu to ľúto, keby ostal v škole. V skalách ešte nikdy nebol.

Ten deň bolo naozaj nádherné počasie a všetky deti si výlet veľmi užívali. Keď ich už trochu boleli nohy, povedala pani učiteľka: „Tu, pod touto trpasličou skalou, si dáme desiatu.“
Aj Gábinka otvorila svoj ruksačik. Podelila sa s Kroužkom o desiatu. A Kroužek zrazu vraví: „Vieš, Gábinka, tu je tak krásne a ty ma vlastne už vôbec nepotrebuješ. Čo keby som tu ostal?“ A Gábinka? Najprv sa trochu zarazila. Kroužek bol jej najlepší kamarát. Ale potom pokývala hlavou. „Máš pravdu, Kroužku. Za chvíľu bude vysvedčenie a cez prázdniny v škole nikto nebude, bolo by ti tam smutno. Ak naozaj chceš, ostaň tu.“

Kroužek podal Gábinke ručičku a Gábinka mu dala pusu na rozlúčku. Pani učiteľka už tiež zvolávala deti na návrat. Ešte sa na seba naposledy usmiali, Trpaslík Gábinke zamával a zmizol za čučoriedkovým krom. Gábinka potom mala na vysvedčení samé jednotky. Kroužek, ten si v lese postavil maličkú chalúpku s červenou strechou a bielymi bodkami a za pekného počasia si spokojne vysedáva na bodkovanej lavičke, popíja čučoriedkovú limonádu. Spomína na Gábinku a je mu dobre.