Medveď a lišiak klčovali les

Raz sa medveď a lišiak vybrali klčovať les. Ale lišiak mal onedlho tej driny práve akurát dosť, a tak medveďovi povedal:
„Teraz mi práve napadlo, musím okamžite do Stratenej Lehoty. Líške sa narodilo dieťa a mňa pozvali za kmotra!“ Medveď a lišiak si do lesa doniesli každý súdok masla, aby sa mali pri práci čím posilniť. Namiesto do Lehoty šiel lišiak k medveďovmu súdku a najedol sa z neho. Keď sa vrátil späť, medveď sa ho pýtal:
„Tak aké mu dali meno?“
„Ten prvý.“ odvetil lišiak pohotovo a pritočil sa k práci, ktorá mu za pár minút liezla ušami von, a tak sa buchol do čela a povedal:
„Už ma zase volajú ku krstu, dcére na tom majeri sa tiež narodilo dieťa.“ Ale medveď povedal:
„Prečo behaš stále sem a tam, radšej sa drž práce!“
„Kdeže, to nejde! Musím tam bezpodmienečne ísť!“
„No tak dobre, choď!“ povedal nakoniec medveď a lišiak uháňal rovno k medveďovmu súdku s maslom. Keď sa vrátil, medveď sa pýtal:
„A aké mu dali meno?“
„Ten druhý.“ povedal lišiak. Potom nejakú chvíľu pracovali, keď tu sa lišiak zošuchol a povedal:
„Musím do tej Lehoty znova, zase za kmotra, porodila žena jedného paholka.“
„No jasné, tak choď.“ povzdychol si medveď. Lišiak sa ponáhľal k medveďovmu súdku a celý ho vylízal. Keď sa pritrepal späť, medveď sa pýtal:
„A aké meno vymysleli teraz?“
„Ten tretí.“ odvetil lišiak.
Keď prišiel čas desiatej, medveď otvoril svoj súdok, ale ten bol celkom prázdny, a tak skôr než sa lišiak nazdal, mal ho medveď v papuli a hrozil, že stlačí. Vtedy sa lišiak spýtal:
„Odkiaľ fúka? Odkiaľ fúka?“ a medveď precedil pomedzi zubiská:
„Z východu! Z východu!“ Ale to lišiakovi nestačilo a pýtal sa znova:
„Odkiaľ fúka? Odkiaľ fúka?“
„Z juhovýchodu.“ zabručal medveď, ale ako prehovoril, pootvoril papuľu a lišiak sa mu vytrhol a vrhol sa pod jeden balvan. Medveď bol od zlosti bez seba, metal kamene, vytrhával stromčeky a zúril, zatiaľ čo sa mu lišiak vysmieval:
„Len si hádž, len si metaj, len si drásaj, len sa zúri, ale na mňa nedosiahneš!“ Ale po nejakom čase sa lišiakovi v úkryte začalo nudiť, a tak medveďovi navrhol:
„Vieš čo? Poďme sa presvedčiť, kto z nás je ten vinný. Ľahneme si tam na tú skalu a uvidíme, komu potečie zo zadku srvátka, ten zjedol tvoje maslo.“ Taká skúška sa medveďovi pozdávala. Tak šli a ľahli si na skalu, a keďže bol medveď z práce dosť unavený, netrvalo dlho a zaspal. Lišiak zatiaľ nelenil, nalial medveďovi do zadku srvátku a potom ho zobudil:
„Vstávaj, vstávaj! Len sa pozri, ako ti zo zadku tečie srvátka!“ Medveď neveriacky krútil hlavou a povedal:
„Tak predsa len som vinný ja.“
Keď les vyklčovali, bolo treba ho vypáliť. Tak sa tam nasledujúceho dňa vybrali a kým medveď ťahal haluzinu, lišiak si len tak ležal v kroví. Medveď povedal:
„Pusti sa do práce, prečo tu len tak ležíš?“
„Veď ja strážim ten oheň.“ povedal lišiak. „No dobre, tak stráž.“ zabručal medveď. Keď konečne prišiel čas na sejbu, išli na tú prácu opäť spolu, ale kým medveď usilovne pracoval, lišiak na políčku len tak lelkoval. Medveď mu povedal:
„Poď siať!“
„Nemám čas,“ odvetil lišiak:
„musím plašiť vtáky, aby nám siatinu nezožrali.“
„No, pre mňa za mňa, plaš si.“ povedal medveď a ďalej siať, a keď obilie vyrástlo a on ho pokosil, nosili ho vymlátiť a vysušiť.
Na sušiarni si lišiak vyliezol hore na trámy, a keď mu medveď povedal:
„Poď teraz mlátiť!“ odvetil:
„Ale ja tu musím pevne držať tie trámy, aby na teba nespadli.“
„Nuž, pre mňa za mňa.“ zabručal medveď a o chvíľu mal hotovo a navrhol:
„Poď dolu, teraz si to obilie rozdelíme!“ Ale lišiak zhora zavolal:
„Načo deliť! Ten väčší dostane tú väčšiu hromadu, ten menší tú menšiu hromadu.“ A tak hromadu vymlátenej slamy, ktorá bola naozaj väčšia, dostal medveď, a menšiu hromádku obilia dostal lišiak, ale medveď bol spokojný. Zaniesli si každý svoj diel do mlyna, a keď ho pomleli na múku, uvarili si obaja kašu. Medveď videl, že lišiakova kaša je biela a voňavá, zatiaľ čo jeho vlastná je čierna a nechutná:
„Ako to, že tvoja kaša je taká biela a tak krásne vonia a tá moja je ako blato a k tomu horká?“
„No,“ povedal lišiak:
„ja som si vliezol do komína a pustil do hrnca trochu masla zo zadku. Urob to tiež a uvidíš, že ti kaša hneď zbelie.“ Medveď nelenil, vliezol do komína, ale neudržal sa a pozadu spadol rovno do kotla s kašou. Začal revať, akoby mu horel zadok. Lišiak mu poradil:
„Uteč k studni do Stratenej Lehoty a strč zadok do vody! To ťa schladí.“ Medveď teda uháňal do Lehoty, ale lišiak zatiaľ dobehol k lehotským tetkám a volal: „Medveď vám kadí do studne!“ Tetky vyskočili, schmatli, čo ktorá mala po ruke, palicu, vidly či žrď, a bežali k obecnej studni, aby si to s medveďom vybavili. Lišiak si zatiaľ v pokoji vypil všetko mlieko a vyjedol všetku smotanu, čo tu tetky nechali, a čo už nemohol, tým sa polial a utiekol k lesu.
Za chvíľu na seba v lese narazili, zmlátený medveď a prejedený lišiak. Medveď lišiakovi povedal:
„Teraz ma ponesieš! Bolí ma celé telo, ako ma tie tetky zbili.“
„Čože, rád by som ťa niesol, ale som ešte chorší, len sa pozri!“ povedal lišiak:
„Nes ty mňa!“ Medveď si lišiaka obzrel, ako mu smotana stekala z hlavy, a povedal:
„Máš pravdu, tebe už vyteká mozog! Tak si mi sadni na chrbát!“ Medveď niesol lišiaka, ktorý si spokojne pospevoval:
„Chorý zdravého nesie. Chorý zdravého nesie.“
„Čo si to hovoril?“ spýtal sa medveď. „Že tu vidím na nebi hviezdičky.“ Chvíľu zase šli, keď tu lišiak znova:
„Chorý zdravého nesie. Chorý zdravého nesie.“
„Čo si to hovoril?“ spýtal sa medveď. „Ale hovoril som, ako ten vtáčik pekne spieva.“ Keď prešli zase pekný kus cesty, povedal lišiak opäť:
„Chorý zdravého nesie. Chorý zdravého nesie.“ Teraz však medveď dobre počul, čo povedal, hodil lišiaka na zem a chcel ho zaškrtiť, ale lišiak bol mŕtvy. Tak ho tam nechal ležať a išiel preč do lesa.
Tadiaľ viezol na voze rybár, a keď uvidel mŕtveho lišiaka, zaradoval sa a hodil ho dozadu na voz. Po chvíľke lišiak zázračne ožil a hádzal rybu za rybou von z voza, až nakoniec zoskočil sám, pozbieral ich a uháňal preč. V lese stretol medveďa, ktorý sa ho prekvapene pýtal:
„Kde si prišiel k tým rybám?“ Lišiak povedal:
„No, nachytal som si ich v obecnej studni v Lehote, stačí spustiť chvost do vody a čakať.“
„Je tam tých rýb ešte veľa?“ spýtal sa medveď. „Kopec!“ uisťoval ho lišiak, a tak medveď neváhal, bežal do Lehoty, sadol si na obecnú studňu, spustil chvost do vody a čakal a čakal, až mu od samej trpezlivosti chvost vo vode primrzol. Zatiaľ sa lišiak pritočil k lehotským tetkám a povedal:
„Choďte sa pozrieť, medveď vám zase kalí vodu.“ Vtedy tetky vyskočili, každá schmatla, čo mala po ruke, a hnali sa na medveďa. Ten na ne tentoraz nečakal, len ich uvidel, vyskočil, chvost pritom nechal v studni a uháňal do lesa, až sa mu za pätami prášilo.
Od tých čias majú však všetky medvede namiesto chvosta len pahýľ.