Zvieratká a zbojníci

Raz domov opustili
kozol, kohút, mačička.
Išli celý deň, nestretli
cestou ani človiečika.
Stále tú istú notu ťahajú,
na ľudí si sťažujú:

„Kikiriki, kikiriki,
načo vstávať o štvrtej mi?“

„Mňau, mňau, mňau, mňau,
už nás trápiť nebudú.“

„Méé, mé, méé, mé,
s ľuďmi už byť nechceme!“

„V lese nájdeme živobytie,
mačička si vtáčika chytí,
kohút zrnkom bude živ
a ten kozol nájde trávy,
ešte lepšie ako prv.“

Večer nemohli už späť,
les sa za nimi zavrel.
Les je v noci ako živý:
vietor učí stromy rozprávať,
mesiac huby cvičí v tanci
a na chrbtoch svätojánky
hviezdy z neba znášajú.
Je im čoraz smutnejšie.

A tak idú
lesom, tmou,
ľavá, pravá,
predná, zadná,
pozor, kozol, neupadni!
Na zvieratká padá strach,
našľapujú po špičkách,
ale nemôžu už naspäť,
pred zvieratkami, za zvieratkami
čierne lesy, tma a tma.
Ktože sa tu vyznať má!

„Méé mé, méé mé,
sotva ten les prejdeme!“

„Kikiriki, kikiriki,
budeme z lesa o štvrtej!“

„Mňau, mňau, mňau, mňau,
reči nikam nevedú.“

A tak idú lesom, tmou,
ľavá, pravá, predná, zadná,
pozor, kozol, neupadni!

Vtom presvitla húštinou žiara,
zajasali zvieratká:
„Cesta lesom prekrátka,
zas budeme mať hospodára!“

Došli k starej chatrči,
z okienka sa svetlo leje.
Kozol všetkých odstrčí,
on chce vidieť, kto tam žije,
mačka tiež, kohút tiež:
„Počkaj, veď ma zamačkáš!
Kikiriki! Méé mé!
Zacláňaš mi! Nie a nie!“

Jeden druhého tu šidí,
ale kohút prvý vidí .....
Vidí, ako tam v izbici
v karty hrajú zbojníci,

bum!
Sedma k sedme,
osma k osme,
ja teraz nesiem,
eso k esu,
bum,
bum,
bum!

A tak hrajú, dupú, kričia
o podkovu, o káču,
o záplaty, o ihličie,
bum!
Bum, bum, bum!

Vtom zamekotal kozol,
hráči vyskočili zo stoličiek,
zo dverí sa strachom tlačia,
veď tam v okne zazreli
strašné zviera: má tri hlavy,
jedna meká,
druhá mňauká
a tá tretia kikiríka:
utekajme, utekajme,
kým nás všetkých nerozdrapí!

Utekajú, les ich ženie,
s nimi karty rozhádzané,
karty, káča bláznivá,
divé huby v pätách majú,
utekajú, potkýnajú sa,
okolo všetko ožíva,
pne ich zhltnúť chcú,
huby už ich doháňajú,
už ich majú ..... ešte krok .....
A tu zbojníci ..... skok,
skok a skok a cez potok.

Už sú z lesa za potokom,
oddychujú, idú len krokom,
už majú lesa dosť, pranič,
späť sa nevrátia za nič.

A zvieratká cez korene
ženie ďalej les naježený.

„Mňau, mňau, mňau, mňau,
svetielka nás zavedú!“

„Méé mé, méé mé,
už im neutečieme!“

A tu kohút veselo
prekričal svojich priateľov:
„Kikiriki, kikiriki,
je trištvrte na štyri!“

Svitá, svitá, za chviľočku
veselo idú po slniečku,
ľavá, pravá, predná, zadná
pozor, kozol, neupadni
medzi poľami v rannej žiari
vracajú sa k hospodárovi.