Kôň a komár

Kôň sa pásol na lúčke a komár z neďalekého močiara sedel na vetvičke na kríku.
Kôň oskubával trávu, až prišiel celkom ku kríku. Vtedy komár nadul hruď a spustil svoju komársku pesničku. Ale kôň ani uchom nepohol.
Komár sa urazil:
„Hej, kmotríčko, ty ma nevidíš?“
„Teraz ťa už vidím,“ povedal kôň.
Komár obzrel koňa zo všetkých strán, pozrel sa mu na hrivu, na široký chrbát, silné kopytá a zapišťal od úžasu:
„Ty si ale pekný kúsok, bratníčko! Veď ty si dokonca väčší než ja!“
„Trochu väčší som,“ odpovedal kôň.
„To máš iste aj veľa sily?“ spýtal sa komár.
„Ťahám ralo, ani nezastonám, a nie je ľahké.“
„Ty sa ani múch nebojíš?“
„Čo by som sa ich bál? Mávnem chvostom ..... frnk, už sú preč.“
„A čo ovady? Ani ovady s tebou nič nepochodia?“
„No, s tými je to horšie, sú dotieravé, až beda.“
Vtedy komár vypäl hruď, rozkročil sa ako pán a začal sa vystatovať:
„Milý kmotríčko, čo ovady! Ako vidno, ešte nepoznáš naše komárie plemeno. Môžeš byť veľký a silný, ako chceš, my komáre ťa premôžeme raz-dva.“
Kôň sa pozrel spod oka na komára, mávol chvostom a povedal:
„Nevystatuj sa, komár. Neprekonáte ma, aj keby vás priletelo, koľko by chcelo.“
„A premôžeme!“ pišťal komár, div sa nepretrhol.
Tak sa hádali a hádali, až nakoniec kôň povedal:
„Načo sa márne škriepiť? Zmerajme sily! Zvolaj svoje vojsko!“
„Tak dobre, zmeriame sa,“ súhlasil komár, vyletel vysoko do vzduchu a vydal komársky bojový pokrik.
Zo všetkých strán sa začali zlietať komáre. Z brezového hája, z jedľového lesa, z lúk a z močiarov, z rybníkov aj slatín. Zakrúžili nad pastvinou ako čierny mrak.
„Ste tu všetci?“ spýtal sa kôň.
„Všetci, všetci,“ odpovedal škriepny komár.
„Nestrácajme teda čas. Veď do boja!“ povedal kôň.
Komár zamával krídlami a pískol z plného hrdla svojím komárím hláskom:
„Hej, junáci komáre! Hor sa na nepriateľa!“
Komáre zabzučali, obsypali milého koňa a vbodli doňho svoje ostré cmúľadlá.
Kôň si ľahol na zem a začal sa prevaľovať v tráve.
Váľal sa a prevaľoval, kým nezmliaždil celé komárie vojsko.
Nažive zostal len jediný komár.
Ako-tak si narovnal pokrčené krídla, priletel k škriepnemu komárovi a hlásil:
„Boj prebiehal tak a tak .... Zložili sme nepriateľa na zem! Keby boli zostali po ruke ešte štyria komárí vojaci, aby držali koňa za nohy, ja by som už bol dielo dokonal. Bol by som mu stiahol kožu z tela.“
„Výborne, výborne!“ pochválil ho škriepny komár a letel do lesa pochváliť sa všetkým chrobákom a hmyzej háveti:
„Vidíte, akí sme borci! Aj koňa sme povalili na zem. Niet na svete silnejšieho tvora nad komára!“