Krajčír v začarovanom zámku

Jeden chudobný krajčír trel biedu a premýšľal, ako by prišiel k nejakým peniazom. Mal stále menej a menej práce a jediný zárobok ..... záplaty na sukne starej Kalamajkovej, ktorá mu za to napokon zostávala dlžná ..... nestačil ani na soľ. Tak si povedal, že to takto ďalej nejde, a vybral sa do sveta. Vzal so sebou len ihlu, klbko nití a drevený meter. Živil sa z ruky do úst a putoval z kraja do kraja. Šťastie stále nestretával.
Až jedného dňa uvidel na kopci zámok. Pýtal sa ľudí, kto tam býva, ale tí ho vystrašene varovali.
„To je predsa začarovaný zámok, kam sa nikto neodváži. Od pivnice až po strechu je plný čertov.“
„So mnou odjakživa čerti šili,“ vraví krajčír, „čo sa mi môže stať, keď sa tam pozriem?“
A šiel tam.
Vystúpil na kopec, prešiel bránou, vstúpil do zámku, čerti nikde. Vošiel do hodovnej siene a užasol. Stál tam dlhý stôl bohato pokrytý jedlom a pitím.
Krajčír sa obzrel, či ho nikto nepozoruje. Nikoho nevidel. Len zo steny naňho hľadeli dva obrazy v prastarých zlatých rámoch. Na jednom bol rytier Želislav, na druhom jeho manželka Milena, ako oznamovali nápisy na kovových štítkoch na dolných okrajoch rámov. Krajčír chvíľu čakal, či sa rytier alebo jeho manželka neobjaví, ale keď to trvalo dlho a v bruchu mu škvrkalo čoraz viac, postavil sa k stolu a chcel si nabrať jedlo na tanier.
Ale ako sa zľakol, keď sa mu namiesto jedla objavila na tanieri hlava čerta! Krajčír sa však nedal. Sekol po čertovskej hlave metrom a hlava zmizla, lenže celý čert stál zrazu za ním a chechtal sa. Krajčír sa po ňom ohnal, ale čert uhol a krajčír sa natiahol na zem. Vrátil sa znova k stolu a chcel sa napiť. Ale sotva uchopil pohár s vínom, vyšľahol proti nemu plameň a v ruke držal namiesto pohára lebku. Zahodil ju a chcel si odpočinúť v kresle. Ale v kresle sa objavil čert a chechtal sa mu do očí. Krajčír zas po ňom metrom, čert zmizol. Krajčír unavený dopadol do kresla, lenže to sa pod ním prepadlo a krajčír sedel na zemi.
A čert mu nedal pokoj. Znovu sa objavil. Krajčír schmatol stoličku a ohnal sa po ňom, ale čert zmizol v krbe, kde sa pripravené polená naraz rozhoreli.
„Len sa upeč!“ zajasal krajčír a vzal dúchadlo, ktoré ležalo pri krbe, a dúchal do plameňov, aby poriadne horeli. Lenže čert sa objavil za krajčírom a znovu sa posmešne pochechtával.
Krajčír zazrel truhlicu a dostal nápad. Pristúpil a zdvihol veko. Čert hop! a skočil do truhlice. Krajčír rýchlo nad ním privrel veko a sadol si naň.
„Mám ťa!“ myslel si spokojne. Lenže nie nadlho. Vtom sa truhlica rozpadla a z nej vyskočili štyria malí čertíci. A krajčír zasa sedel na zemi. Navyše sa objavil čert a začal pískať na píšťalku. Mala čarovnú moc. Nohy začali krajčírovi tancovať samy od seba. A čertíci sa začali krútiť a kriviť tváre a vyplazovali na krajčíra jazýčky. Krajčír schmatol dvoch čertíkov za vlasy a šklbol, ale čertíci zmizli a krajčír držal v ruke dve parochne.
Už mal toho dosť. A pre samé trampoty zabúdal na strach.
Rozohnal sa ku dverám, aby už bol vonku, ale vtom ide proti nemu sám rytier Želislav. Tá istá tvár a ten istý odev ako na obraze. Krajčír onemel hrôzou. Rytier Želislav sa zastavil a vedľa neho sa objavila nová postava. Jeho manželka Milena, klačiaca na kolenách a lámajúca si ruky. Rytier Želislav kruto načiahol ruku, objavili sa dvaja zbrojnoši a odvliekli úbohú ženu do väzenia.
Krajčír v hrôze urobil proti tomuto videniu kríž. A všetko naraz zmizlo. Vydýchol si. „Toto sa tu asi kedysi stalo a preto zámok padol do moci čertov,“ povedal si a premýšľal, čo urobí.
Nič sa už neobjavovalo a hlad sa opäť hlásil. K očarovanému stolu sa krajčírovi už nechcelo, rozbalil teda vrece, ktoré niesol so sebou, a vybral z neho kúsok zatvrdnutého chleba. Keď trochu zahnal hlad, ľahol si na vrece a zaspal.
Ani v spánku nemal pokoj.
Snívalo sa mu, že vidí otvor v stene, poskytujúci pohľad do temného žalára, kde na slame ležala bledá rytierova manželka Milena. Práve sa pozdvihla a obrátila trápené oči ku krajčírovi. Počul jej chvejúci sa hlas:
„Neľakaj sa, statočný hrdino. Dočkáš sa odmeny, keď vydržíš túto jedinú noc. Krajčírskou kriedou si urob okolo seba kruh a nič sa ti nemôže stať, kým z kruhu nevyjdeš. Do vreca, na ktorom spíš, pochytáš všetky strašidlá v tomto hrade.“
Krajčír chcel preliezť otvorom v stene, ale sotva urobil krok, prebudil sa. Ale sen bol taký živý, že poslúchol. Vytiahol z vrecka krajčírsku kriedu, urobil okolo seba kruh a čakal.
Zrazu zahrmelo a objavil sa čert. Lenže nemohol ďalej než na kraj kriedového kruhu. Snažil sa aspoň vylákať krajčíra von. Ukazoval mu karty, prehŕňal ich palcom a lákal ho na partiu mariáša.
„Nemám chuť na karban, čerte!“ okríkol ho krajčír. „Choď si hrať so svojimi pekelníkmi!“
Čert po týchto slovách zmizol.
Zato z druhej strany sa objavil celý sprievod iných čertov. Pokúšali krajčíra všetkými spôsobmi.
Jedni ukazovali zlato a lákali ho z kruhu. Ale krajčír sa na nich rozkričal:
„Na to svoje čertovské zlato ma nenachytáte, pekelná čeľaď!“ A čerti urobili miesto iným. Tí zas boli prestrojení za kuchtíkov v zásterkách a bielych čiapkach a ukazovali krajčírovi na misách pečené kurčatá, husacie stehienka, kusy pečenej a divinu, aby ho dostali z kruhu. Zakričal na nich:
„Poznám už vaše pohostinstvo, zatratenci!“ a čerti zmizli.
Nanovo sa objavivší čerti valili veľký sud s vínom, narazili ho pred krajčírovými očami a plnili si poháre. Krajčír mal vyschnuté v hrdle a tisíc chutí pristúpiť a napiť sa s nimi, ale ovládol sa.
„Prepláchnite si hrtan sami, stvory!“ zakričal na nich a hneď ich zahnal.
Už myslel, že má vyhraté, ale mýlil sa.
Vietor rozrazil dvere na balkón a dovnútra vleteli tri čarodejnice na ohnivých metlách. Rozletely sa proti krajčírovi a dúfali, že uskočí a vypadne z kruhu. Ale krajčír sa im uhýbal tak obratne, že nepochodili.
„Máte smolu, čarodejné báby!“ smial sa im.
A tu sa čarodejnice naraz premenili na krásne dievčatá, ktoré sa na krajčíra usmievali a lákali ho k sebe.
To už bolo horšie. Krajčír mal namále. Chcelo sa mu vyskočiť z kruhu a veseliť sa s tými krásavicami. Ale včas sa spamätal.
„Ihla, braček!“ hovoril si, „pichni sa ihlou, kamarát, aby si neprehlúpil!“ Pichol sa ihlou a hneď dostal rozum. A akoby tým pichol aj do čarodejníc, naraz zmizli.
Krajčír si utrel spotené čelo. Ale pot bol studený ako ľad. S hrôzou si pomyslel, že noc ešte nie je u konca. A čerti, akoby si povedali to isté, nastúpili na posledný útok. Objavili sa ich stovky, alebo azda tisíce, a všetci krúžili okolo krajčírovho kriedového kruhu. Štekali, híkali, štikútali, grgali, robili všetko možné, aby ho vyviedli z miery. Ale krajčír stál ako skala. Vedel, že mu nemôžu ublížiť, kým zotrváva v kruhu.
Čerti pripravili nové predstavenie.
Otvorili sa dvere a v nich sa objavilo niekoľko čertovských pacholkov a vliekli na smrť bledého rytiera Želislava. Rytier spínal ruky, aby krajčír zostal v kruhu, a ukazoval mu na vrece, ležiace na zemi pri krajčírových nohách. Krajčír pochopil. Schmatol vrece, otvoril ho a nastavil na čertov. Tí, lákaní neodolateľnou mocou, jeden za druhým sa vrhali do vreca, kým v ňom nezmizli všetci. Krajčír rýchlo zaviazal vrece a vydýchol si. Vo vreci bolo tisíce čertov a predsa nebolo plnšie, ako keby v ňom boli zemiaky.
Rytier Želislav pristúpil a usmieval sa.
„Zvíťazil si, hrdino,“ povedal krajčírovi. „Zachránil si mňa i moju manželku, povedz, ako sa ti máme odmeniť.“
Krajčír zatiaľ o odmene nechcel hovoriť a radšej šiel s rytierom do žalára ..... rovnakého, aký videl vo sne a odviedli odtiaľ rytierovu manželku Milenu, dosiaľ živú, hoci utrpenie na nej zanechalo stopy.
Pred krajčírovými očami sa vrhol rytier na kolená a prosil svoju dobrú ženu o odpustenie všetkého zlého, čo jej spôsobil svojím zaslepením, keď ju uvrhol do žalára, aby sa mohol zmocniť jej majetku. Milena bola taká dobrá, že mu odpustila. Videl, že prestálé utrpenie vyhnalo z jeho duše všetko zlo.
Krajčír s nimi zostal na hrade. Do smrti mal dosť práce. A keď raz, ako sa mu to najprv snívalo, rozviazal vrece s čertmi, nevyrútili sa žiadne príšery, ale vysypali sa samé poctivé zlatky. Za tie si už krajčír kúpil pekný domček v podzámčí a vzal si za ženu čipernú dievčinu, ktorá mala pochopenie pre to, že s krajčírom občas šili všetci čerti.