Ako vrabec urobil gazdovi trojitú škodu

Kým bol pes ešte mladý a verne slúžil, každý mu žičil, maznal sa s ním a dával mu žrádla, koľko len chcel. Ale ako zostarol a nohy ho prestali poslúchať, všetci naňho zabudli a najviac ak doňho kopli, čo sa im vraj pletie do cesty. Jedného rána mal všetkých príkorí dosť a povedal si, že sa vydá do sveta za lepším živobytím.
Za dedinou sedel na plote vrabec. Pes si hovoril: Chytím ho a zjem, aspoň zaženiem najhorší hlad. Šuchtal sa potichu bližšie a skočil po ňom, ale nohy mal slabé a pomalé a vrabec mu odletel spred nosa na strom. Odtiaľ naňho volal:
„Strýko pes, pes, pes! Máš takú núdzu, že už chytáš aj vrabce?“
Starý pes si sadol na cestu, hlavu zložil na predné laby a porozprával mu, ako to s ním je. Vrabec s ním mal súcit a hovoril:
„Vieš čo? Dám ti radu, ako sa dosýta najesť. O chvíľu pôjdu po ceste deti do školy a ponesú si v taškách všelijaké jedlo. Ja si sadnem na cestu a budem pred nimi poskakovať. Ony tašky odložia, začnú ma naháňať a ty si medzitým nájdeš niečo pod zub.“
No, pes si ľahol na cestu a od únavy zaspal. Vtom išiel po ceste gazda s vozom, viezol na ňom sud piva. Ako ho vrabec zazrel, poskakoval pred ním a kričal:
„Zastav, gazda, zastav. Na ceste leží chorý kamarát!“ Lenže gazda nedbal, nechal kone ísť a starého psa bez milosti prešiel a zabil. Vrabec sa nahneval, poletoval gazdovi okolo hlavy a kričal:
„Počkaj, gazda, počkaj! Za to ti urobím trojitú škodu!“ Gazda si myslel: Ako by mi mohol malý strapatý vrabček uškodiť? Pohnal kone a spokojne sa rozhliadal po krajine. Vrabec poletoval okolo voza, vykrikoval z plného hrdla a potom si sadol na sud s pivom. Gazda si povedal: No počkaj, teraz ťa mám! Schmatol sekeru, rozmachol sa, ale netrafil a sekeru zlomil.
„Čirčum, firčum, to je druhá škoda, gazda. Ale teš sa na tú tretiu! Kým dôjdeš domov, zavolám všetky svoje deti a všetkých svojich vnukov a zožerieme ti na sýpke všetko zrno!“
Gazda už spoznal, čo vrabec vie. Nechal všetko a hnal sa domov, akoby mu za pätami horelo. Celý udychčaný vbehne na dvor, nepozerá sa napravo ani naľavo, berie schody po dvoch hore na sýpku ..... jaj! Tam sa hemží vrabcov ako maku, malých aj veľkých, a po pšenici ani pamiatky. Vrabce ju vyzobali do najposlednejšieho zrnka. Ako medzi ne vrazil, vrabce frnk, frnk, rozleteli sa na všetky strany, a preč! Len starý vrabec sedel na holej zemi a pokrikoval:
„Gazda, gazda, tu máš tretiu škodu. Za to, že si zabil môjho kamaráta, starého psa!“
Gazda stál s otvorenými ústami ako socha. Vtom vrabec frnk ..... vletel mu rovno do úst a už bol v ňom. Len teraz sa gazda spamätal, poskakoval ako pominutý, slovo zo seba nemohol vypraviť, len hekal a vzdychal. Žena počuje na sýpke rámus, beží hore a vypytuje sa:
„Mužíčku, čo to vyvádzaš? Čo sa stalo?“
Ale on len skáče, heká a chytá sa za brucho. Gazdiná si pomyslela, že sa mu asi zadrhlo, a začala ho búchať päsťou po chrbte. Keď to málo pomáhalo, zavolala si na pomoc slúžku, potom paholka a potom ešte kováča a starostu a všetci búchali a tĺkli gazdu po chrbte, až sa prehýbal.
Ak z neho vrabec nevyletel von sám, mlátia ho ešte dnes.