Kúzelná krajina bábätiek

Každá mamička má v bruštku kúzelnú krajinu bábätiek. Je to miestečko, kde sú len samé vajíčka. Sú menšie ako špendlíková hlavička a je ich veľa. Ležia v mäkkých vankúšikoch a čakajú, kým príde ich chvíľa.

Raz za mesiac sa niektoré zdvihne a vydá sa na cestu do neďalekého Zámku šťastia. V krásnej komnate, vyzdobenej ružovými závesmi a huňatým kobercom, sa usadí do hodvábnych vankúšikov a niekoľko dní vyčkáva, či bude patriť medzi vyvolené a priplávajú k nemu semienka. Dočká sa len máloktoré. Semienka naplnia komnatu a obklopia vajíčko. Všetky sa snažia preniknúť k jeho dychtivému srdiečku. Keď sa nájde víťazné semienko, ktoré bolo zo všetkých najrýchlejšie, ostatné zasa odplávajú. Šťastné vajíčko so semienkom v srdci sa hneď pustí do usilovnej práce. Tejto práci sa hovorí počatie a volá sa tak preto, že počína život nového bábätka.

Dieťatko rastie a rastie. Trvá to dlho! Mamička, ktorej sa ten zázrak v bruštku deje, sa naň teší, spieva mu a rozpráva sa s ním. Jedného dňa príde chvíľa, keď je mu vnútri príliš tesno. Brána zámku sa otvorí, steny komnaty povolia a bábätko sa narodí na svet.

Ale v prvej chvíli z neho nie je veľmi nadšené. U mamičky bolo mäkučko a teplúčko, zatiaľ čo na svete je chladno a nevľúdno. Držia ho nejaké cudzie ruky a plieskajú ho po zadočku. Začne sa proti tomu búriť a dáva to hlasno najavo. A to je prvá vec, ktorá sa mu tu páči! V bruštku vôbec nevedelo, že nejaký hlas má. Skúša teda, čo sa s ním dá robiť, kričí na celé kolo a vyzerá to, že ľudia okolo neho sú radi. Najviac mamička, usmieva sa a vyzerá šťastne. Ale aj unavene. Predstavovalo si ju krajšiu, ale na tom teraz nezáleží. Hlavne že v jej náručí je teplúčko, aké pozná z bruštka a že u nej má dosť mliečka.

Čoskoro sa mu mamička začne páčiť čoraz viac. Odpočinutá je oveľa krajšia, ako keď ju videlo prvýkrát. A ten hranatý človek, ktorý mamičku objíma a opatrne ho hladí jedným veľkým prstom, to je asi ocko. To je ten, kto poslal k mamičke do komnaty všetky tie semienka, ktoré zápasili o vajíčko. A tiež ten, ktorého hlas doliehal do bruštka a ktorý mu sľuboval, čo všetko spolu budú podnikať a čo všetko ho naučí. Napríklad jazdiť na bicykli, korčuľovať alebo chytať ryby. A bábätko si tiež pamätá, že ho cez kožu trochu chladilo ockovo ucho, keď počúval tlkot jeho srdiečka. Ocko sa mu páči. Nevie ho zatiaľ síce držať tak šikovne ako mamička, ale však on sa to čoskoro naučí. Vidí mu na očiach, že ho nosí rád, tak mu to ani nebude dlho trvať.

A tak bábätko zisťuje, že keď je pri mame a pri ocovi, je na svete vlastne celkom pekne. Páči sa mu tu dokonca viac ako v bruštku. Tam bola tma a ono nevidelo nič z jeho krás!