Kocúrik Fouskek a mačička Tichošlapka

Žili raz jeden kocúrik a jedna mačička. Jedného dňa vraví kocúrik mačičke:
„Tichošlapko, poď, pôjdeme na povalu, sú tam lieskové oriešky, uvidíš, ako si pochutíme.“
„Poďme, Fousku,“ povedala mačička. „Ja ich rada, veľmi rada!“
A bežala s kocúrikom na povalu.
„Ale pozor, Tichošlapko,“ vraví kocúrik, keď vyliezli na povalu k orieškom. „Aby si tie oriešky nejedla aj so škrupinou, mohla by si sa mi zadusiť.“
„To vieš, že nie, Fousku,“ uisťovala ho mačička, ale o chvíľku predsa prehltla oriešok aj so škrupinou.
A bolo zle. Fousek vidí, že úbohá Tichošlapka za chvíľočku zomrie, ak jej hneď nenatrie krk masťou, aby mohol oriešok ísť ďalej.
Rozbehol sa k skrini, kde stál hrniec masti. Lenže skriňa bola zamknutá.
„Skriňa, skrinôčka, otvor sa, nech si môžem vziať trochu masti,“ prosil Fousek. „Musím natrieť Tichošlapke krk, inak sa mi zadusí orieškom.“
„Choď k zámočníkovi a daj si urobiť kľúč,“ odsekla skriňa.
Fousek bežal k zámočníkovi:
„Zámočníku, zámočníku, urob mi kľúč, nech môžem otvoriť skriňu a vziať si trochu masti. Musím natrieť Tichošlapke krk, inak sa mi zadusí orieškom.“
„Až mi prinesieš od kupca kus syra,“ odbil ho zámočník.
Fousek bežal ku kupcovi:
„Kupče, kupčeku, daj mi kus syra, nech ho môžem dať zámočníkovi. Urobí mi kľúč, aby som mohol otvoriť skriňu a vziať si trochu masti. Musím natrieť Tichošlapke krk, inak sa mi zadusí orieškom.“
„Povedz kravám, nech mi nadojia veľa mlieka,“ vyhnal ho kupec.
Fousek bežal ku kravám:
„Kravy, kravičky, nadojte veľa mlieka kupcovi, nech mi dá kus syra. Dám ho zámočníkovi, aby mi urobil kľúč, aby som mohol otvoriť skriňu a vziať si trochu masti. Musím natrieť Tichošlapke krk, inak sa mi zadusí orieškom.“
„Choď na lúku, nech nám dá veľa trávy,“ poslali ho kravy preč.
Fousek bežal na lúku:
„Lúka, lúčka, daj kravám veľa trávy, nech nadojia kupcovi veľa mlieka, aby mi dal kus syra. Dám ho zámočníkovi, aby mi urobil kľúč, aby som mohol otvoriť skriňu a vziať si trochu masti. Musím natrieť Tichošlapke krk, inak sa mi zadusí orieškom.“
„Popros nebo, nech nám zošle dážď,“ odpovedala lúka.
Fousek bežal poprosiť nebo:
„Nebo, nebíčko, zošli dážď na lúku, nech dá veľa trávy kravám, aby dali veľa mlieka kupcovi, aby mi dal kus syra. Dám ho zámočníkovi, aby mi urobil kľúč, aby som mohol otvoriť skriňu a vziať si trochu masti. Musím natrieť Tichošlapke krk, inak sa mi zadusí orieškom.“
Nebo sa nad Fouskom zľutovalo a zoslalo na lúku dážď, lúka dala kravám veľa trávy, kravy nadojili kupcovi veľa mlieka, kupec dal zámočníkovi kus syra, zámočník urobil k skrini kľúč, skriňa sa otvorila a Fousek si z nej vzal trochu masti a bežal natrieť Tichošlapke krk, aby sa mu nezadusila orieškom. Ale Tichošlapka už ležala na povale chvostíkom dolu, nožičkami hore a bola mŕtva.
Dlho Fousek oplakával milú Tichošlapku, a potom sa rozhodol, že sa pomstí. Od toho dňa prestal chytať myši. A keďže ich Fousek prestal chytať, myši sa premnožili a poožierali všetky skrine. A keďže boli všetky skrine poožierané, nebolo treba kľúčov a zámkov a zámočníci pomreli od hladu. A keďže zámočníci pomreli, prestali kupovať syr a kupci skrachovali. A keďže kupci skrachovali, predali kravy na bitúnok. A keďže boli kravy predané na bitúnok, lúky zarástli bodliakom.
Tak pomstil verný Fousek svoju milú Tichošlapku.