Koblížek

Žili kedysi v malej chalúpke, na kraji dediny, až pri lese, dedko a babka. Raz ráno dostal dedko chuť na koblihy. A tak išiel za babkou a poprosil ju:
„Babka, prosím Ťa, usmaž mi dnes na raňajky koblížek. Dostal som naň veľkú chuť.“
A babka mu ho usmažila. Vzala trochu múky, trochu smotanky, vajíčko a cukor, urobila cesto a na masle koblížek usmažila. Potom ho položila na okno, aby vychladol.

Lenže koblížek bol nezbedník. Chvíľu pozerá naľavo, chvíľu napravo, tamto je lúka a tam dedina, tam je cesta, za ňou les. A už sa po tej ceste kotúľa preč. Kotúľa sa popri tej lúke, až do lesa. A stretne zajaca:
„Koblížek, koblížek, ja Ťa zjem!“ A už sa oblizuje.
„Nejedz ma, zajačik, zaspievam Ti pesničku.“ Zajac nastražil uši a koblížek sa dal do spevu:

„Ja som koblížek,
z múky robený,
smotanou miesený,
na masle smažený,
na okne chladený.
Dedkovi som ušiel,
babke som ušiel,
a Tebe, zajačik,
ujdem tiež!“

A kotúľal sa, až sa za ním prášilo. Kým sa zajačik spamätal, bol už koblížek preč.
Kotúľal sa ďalej a stretol sivého vlka. Vlk bol stále hladný, ako každý správny vlk, a tak zastúpil koblížkovi cestu a hovorí:
„Koblížek, koblížek, ja Ťa zjem!“ A cerí zuby.

„Nejedz ma, vlk, zaspievam Ti pesničku.“ Vlk zavrel papuľu a koblížek sa dal do spevu:

„Ja som koblížek,
z múky robený,
smotanou miesený,
na masle smažený,
na okne chladený.
Dedkovi som ušiel,
babke som ušiel,
zajačikovi som ušiel,
a Tebe, vlk,
ujdem tiež!“

Kotúľal sa ďalej a stretol medveďa huňáča. Medveď rád sladké, a tak sa záľubne pozerá na koblížka a hovorí:
„Koblížek, koblížek, ja Ťa zjem!“ A už naťahuje labky.

„Nejedz ma, medveď, zaspievam Ti pesničku.“ Medveď si sadol a koblížek sa dal do spevu:

„Ja som koblížek,
z múky robený,
smotanou miesený,
na masle smažený,
na okne chladený.
Dedkovi som ušiel,
babke som ušiel,
zajačikovi som ušiel,
vlkovi som ušiel,
a Tebe, medveď,
ujdem tiež!“

Kotúľal sa ďalej a stretol lišku chytrúňu. A tá k nemu hneď beží:
„Vitaj, koblížek! Aký si pekný, guľatý, červený!“
A koblížek sa začervenal ešte viac a bol rád, že ho líška pochválila, a hneď spustil svoju pesničku:

„Ja som koblížek,
z múky robený,
smotanou miesený,
na masle smažený,
na okne chladený.
Dedkovi som ušiel,
babke som ušiel,
zajačikovi som ušiel,
vlkovi som ušiel,
medveďovi som ušiel,
a Tebe, líška,
doposiaľ ujdem!“

„To je ale krásna pesnička,“ hovorí líška a nakloní sa ku koblížkovi, „ale ja som už veľmi stará a nejako zle počujem. Vyskoč, posaď sa mi na ňufák, nech Ťa lepšie počujem. A zaspievaj ju ešte raz a hlasnejšie.“
Koblížek bol ešte radšej. Páčim sa jej ja a páči sa jej aj moja pesnička. Vyhupol sa líške na ňufák a zaspieval:

„Ja som koblížek, z múky.“

A líška urobila HAM! a zjedla ho. Z toho plynie, milé deti, poučenie toto:

Keď si kúpite na raňajky koblížek,
dajte si pozor na líšky.