Koblížok

Žili kedysi v malej chalúpke, na kraji dediny, až pri lese, dedko a babka. Raz ráno dostal dedko chuť na šišky. A tak išiel za babkou a poprosil ju:
„Babka, prosím ťa, usmaž mi dnes na raňajky koblížok. Dostal som naň veľkú chuť.“
A babka mu ho usmažila. Vzala trochu múky, trochu smotany, vajíčko a cukor, urobila cesto a na masle koblížok usmažila. Potom ho položila na okno, aby vychladol.
Lenže koblížok bol nepokojný. Chvíľu pozerá naľavo, chvíľu napravo, tamto je lúka a tam dedina, tam je cesta, za ňou les. A už sa po tej ceste kotúľa preč. Kotúľa sa popri tej lúke, až do lesa. A stretne zajaca:
„Koblížok, koblížok, ja ťa zjem!“ A už si oblizuje pery.
„Nejedz ma, zajko, zaspievam ti pesničku.“ Zajac nastražil uši a koblížok sa dal do spevu:

„Ja som koblížok,
z múky robený,
smotanou miešaný,
na masle vyprážaný,
na okne chladený.
Dedkovi som ušiel,
babke som ušiel,
a tebe, zajko,
ujdem tiež!“

A kotúľal sa, až sa za ním prášilo. Kým sa zajko spamätal, bol už koblížok preč.
Kotúľal sa ďalej a stretol sivého vlka. Vlk bol stále hladný, ako každý správny vlk, a tak zastúpil koblížkovi cestu a hovorí:
„Koblížok, koblížok, ja ťa zjem!“ A cerí zuby.
„Nejedz ma, vlk, zaspievam ti pesničku.“ Vlk zavrel papuľu a koblížok sa dal do spevu:

„Ja som koblížok,
z múky robený,
smotanou miešaný,
na masle vyprážaný,
na okne chladený.
Dedkovi som ušiel,
babke som ušiel,
zajkovi som ušiel,
a tebe, vlk,
ujdem tiež!“

Kotúľal sa ďalej a stretol medveďa huňáča. Medveď rád sladké, a tak sa zaľúbene pozerá na koblížok a hovorí:
„Koblížok, koblížok, ja ťa zjem!“ A už naťahuje labky.
„Nejedz ma, medveď, zaspievam ti pesničku.“ Medveď si sadol a koblížok sa dal do spevu:

„Ja som koblížok,
z múky robený,
smotanou miešaný,
na masle vyprážaný,
na okne chladený.
Dedkovi som ušiel,
babke som ušiel,
zajkovi som ušiel,
vlkovi som ušiel,
a tebe, medveď,
ujdem tiež!“

Kotúľal sa ďalej a stretol lišku podvodnicu. A tá k nemu hneď beží:
„Vítam ťa, koblížok! Aký si pekný, guľatučký, červenučký!“
A koblížok sa začervenal ešte väčšmi a bol rád, že ho líška pochválila, a hneď spustil svoju pesničku:

„Ja som koblížok,
z múky robený,
smotanou miešaný,
na masle vyprážaný,
na okne chladený.
Dedkovi som ušiel,
babke som ušiel,
zajkovi som ušiel,
vlkovi som ušiel,
medveďovi som ušiel,
a tebe, líška,
dopiaty ujdem!“

„To je ale krásna pesnička,“ hovorí líška a naklonila sa ku koblížkovi, „ale ja som už veľmi stará a akosi zle počujem. Vyskoč, sadni si mi na papuľu, nech ťa lepšie počujem. A zaspievaj ju ešte raz a hlasnejšie.“
Koblížok bol ešte radšej. Páčim sa jej ja a páči sa jej aj moja pesnička. Vyhupol sa líške na papuľu a zaspieval:

„Ja som koblížok, z múky.“

A líška urobila HAM! a zjedla ho. Z toho vyplýva, milé deti, toto poučenie:

Keď si kúpite na raňajky koblížok,
dajte si pozor na líšky.