Ako sa psíkovia zmocnili bazéna

Všetko to začalo v jednom menšom psom útulku, ktorý bol novým domovom všetkých túlavých a nechcených psíkov, kam sa jedného dňa dostala aj Ryta, fena nemeckého ovčiaka. Bola veľmi múdra, poslušná, šikovná i priateľská, a tak sa čoskoro ochotne skamarátila s ostatnými psíkmi a neskôr sa stala ich veľkou veliteľkou. Pretože bola naučená vždy všetkých poslúchať na slovo, snažila sa vyhovieť aj psíkom, ktorí ju prosili, aby im pomohla utiecť z útulku a dostať sa von, na slobodu.

Pre Rytu to nebol žiadny problém, a tak, len čo nastala vhodná chvíľa, odpáčila všetkým psíkom vrátka a všetci spoločne odtiaľ utiekli, medzi nimi Ryta na čele! Víťazoslávne si to celá psia svorka uháňala čo najrýchlejšie hurá na slobodu, len aby si ich úteku nikto nevšimol. Ešte že to bolo tak zavčasu ráno, keď mnoho ľudí ešte spalo, inak by bolo prakticky nemožné nevšimnúť si toľko psov pohromade. Psíkovia utekali pokojnou ulicou, potom druhou, treťou, štvrtou a to už boli za mestom a uháňali cestou do poľa. Míňali lúky, polia, hájiky, pasienky, až dobehli k lesu.

Preskúmali les krížom-krážom, z ktorého sa dostali znova do poľa a dobehli až na rúbanisko. Smäd už mali veľký ako trám, ale voda nebola nikde nablízku. Žiadny rybník, jazierko, potôčik, ba ani malá studnička, z ktorej by sa dalo napiť. Všetci psíci mali jazyky vyvesené z papule, zmorene dýchali a ťažko sípali. Boli celkom zadychčaní, uhnaní a trápila ich neznesiteľná letná horúčava a neukojená túžba po vode. Z vlastného potu boli celí premoknutí a svoje chlpy mali celkom zlepené. Niektorí cestou našli nejaké odhodené či zabudnuté pokrývky hlavy, ktoré si hneď nasadili na hlavu, len aby ich chránili pred slniečkom, ale o to väčšie horúco im potom bolo.

Prebehli celou dlhou čerešňovou alejou, až sa dostali k obrovským sadom, avšak voda stále v nedohľadne. Dorazili až do dediny, kde v jednej zo záhrad objavili detský bazén. „Hurá! Konečne voda!“ vykríkla šťastne Ryta a bez zaváhania skočila rovno do bazéna a vodu z neho priam hltala! Ostatní psíkovia sa k nej hneď pridali. Hupli si do vody a chlipkali, až sa z nich kúrilo. Potom sa začali potápať, ponárať a plávať, len aby sa po takej dlhej a úmornej ceste trochu osviežili. Všetci psíkovia sa však do bazéna naraz nezmestili, a tak niektorí museli dlho čakať, kým na nich príde rad. „No tak, robte! Rýchlo, poponáhľajte sa, my sa chceme tiež schladiť a okúpať!“ dobiedzal do psíkov netrpezlivý dalmatín a psík Azor len prisviedčal. „Kto skôr príde, ten skôr melie!“ vyhlásil dôležito Aran a pochvaľoval si, ako ho voda pekne chladí. Ryta si hovela pekne uprostred a dbala na to, aby sa psíkovia už nehádali a poslušne čakali, kým sa vystriedajú všetci.

Kúpanie v bazéne sa im náramne páčilo, a tak si psíci povedali, že si ho privlastnia a celé leto strávia pri vode. Malých psíkov s klobúčikmi vyslala Ryta uloviť pre všetkých niečo dobré pod zub, ale tí sa, pane, hneď bránili a povedali: „Nech idú tí, čo sa už v bazéne kúpali! My chceme tiež do vody, veď máme smäd a potrebujeme sa schladiť!“ vysvetľovali malí psíkovia, a tak im sama Ryta nakoniec prenechala svoje miesto vo vode a vydala sa na lov sama.

Konečne boli spokojní všetci, avšak horšie to bolo s Adélkou i s malým Kubíkom a Matyášom. Tí sa na kúpanie vo svojom bazéne tak tešili už od samého rána a teraz toto! Len čo sa k bazénu priblížili, psíkovia hneď začali varovne štekať a bránili bazén, ktorý sami objavili. Za žiadnu cenu sa ho nechceli vzdať a svojím štekaním a vrčaním si ho bránili, akoby to azda bola ich nejaká kosť! Vôbec nebrali ohľad na skutočnosť, že tento bazén patrí deťom, a dohovor s nimi bol celkom nemožný. Sklamaným detičkám preto nezostalo nič iné, než sa s kúpaním v bazéne toho leta definitívne rozlúčiť a zmieriť sa s tým, že ich psíkovia do vody nepustia.

Všetci traja boli nútení chodiť sa kúpať až na vzdialené kúpalisko, aj keď svoj nový bazén mali pripravený na kúpanie priamo vo svojej záhrade. Nemohli to psíkom odpustiť, a tak sa s nikým z nich ani nechceli hrať, hoci sa im mnohí z nich tak páčili. Psíkovia sa však často vo vode divoko naháňali, rozpustilo vyvádzali a strkali sa. Hrali svoje obľúbené psie hry, až zo svojho nešetrného vyčíňania rozhrýzli a rozdrápali celý bazén! Čoskoro bol samá diera a unikal z neho nafúkaný vzduch. Bazén sa stále zmenšoval, voda pretekala, až z neho vytiekla takmer všetka a psíkmi tak obľúbený bazén celkom klesol k zemi, kde zostalo len jeho dno. „Mami, pozri sa, psíkovia nám prehryzli náš nový bazén!“ vykríkla zrazu Adélka, ale to už psíci vedeli, že je zle! Dostali strach a čo najrýchlejšie pelášili zo záhrady preč, len sa za nimi prášilo!

Hnali sa vyplašene cestou späť k lesu, ale tam na nich začal strieľať nejaký muž. Jeden z psíkov dostal ranu a nemohol sa pohnúť z miesta. Psíkovia boli celkom vystrašení a zmätení a nevedeli, kam majú utiecť. Zo samého zmätku nakoniec Ryta rozhodla, že sa radšej vrátia späť do svojho útulku, kde sa predsa len cítili v bezpečí a vždy bolo o nich dobre postarané. Na svoj letný výlet však nikdy nezabudli a na kúpeľ v bazéne spomínajú s nadšením azda ešte aj dnes.

A ako to vtedy dopadlo s Adélkou, Kubíkom a Matyášom? Tak tí museli psami rozhrýzaný bazén vtedy hneď vyhodiť a hneď na druhý rok im ich dedko s babičkou kúpili bazén nový a veľký, ktorý vymurovali napevno, a ten im vydržal navždy. Žiadnych psíkov však do neho viackrát nepustili, na čo starostlivo dohliadal dedko Slavomír, ktorý sa tak od tej chvíle stal veľkým a pedantným šéfom celého bazéna. Dbal na čistotu vody, určoval pravidlá a svedomito dohliadal na riadny poriadok. Nastolil prísny režim a viedol svoje vnúčatá k poslušnosti a opatrnosti, ale aj tak bolo pri bazéne vždy len veselo!