Jaga Bura

Boli traja bratia, najstaršieho volali Beran, prostredného Kozel a najmladšieho Čufil Filuška. Raz išli všetci traja do lesa k svojmu dedkovi; bol tam hájnikom. Tam u toho dedka Beran a Kozel nechali brata svojho Filušku a sami išli do lesa na poľovačku. Filuška robil, čo chcel, dedko bol starý a nič naň nedbal, a Filuška bol rozpustilec. I zachcelo sa mu jesť jablčko; ušiel dedkovi do záhrady a vyliezol na jabloň. Odkiaľ sa vzala, tu sa vzala Jaga ..... Bura v železnej stúpe, s tĺkom v ruke; pricupkala k jabloni a povedala:
„Pozdrav pán Boh, Filuško! Prečo si tam vyliezol?“
„Chcem si jablčko odtrhnúť,“ povedal Filuška.
„Na, tuto ti dám moje jablčko.“
„Je nahnité,“ povedal Filuška.
„Na, tuto iné.“
„A to je červivé.“
„No, budeš si zo mňa robiť blázna, Filuško! Vezmi si odo mňa toto jablčko z ručičky do ručičky.“
Filuška natiahol ruku a Jaga ..... Bura ho za ňu schmatla, posadila do stúpy a uskákala s ním po krovinách, po lesoch, po roklinách, stúpu rýchlo tĺkom poháňajúc. Vtedy sa Filuška spamätal a začal kričať:
„Kozle, Berane! Bežte rýchlo: Jaga ma uniesla za kruté hory, za temné lesy, za pusté stepi.“ Kozel a Beran vtedy odpočívali; jeden ležal na zemi, a zdalo sa mu, že niekto kričí.
„Prikloň sa k zemi!“ povedal druhému, „Hoj, to kričí náš Filuška!“
A dali sa do behu a Jagu ..... Buru dostihli, Filušku jej odňali a priviezli dedkovi, a dedko akoby sa bol z neho pomiatol na rozume.
A prikázali dedkovi, aby mal na Filušku pozor, a išli preč. Ale Filuška sa mu zase vykrútil ako predtým a vyliezol na jabloň. Sotva vyliezol, bola tu opäť Jaga ..... Bura a ponúkala mu jablčko.
„Nechcem, neoklamieš ma, zlodejka!“ povedal Filuška.
„Tak, Filuško! Nuž chyť si odo mňa jablčko; ja ti ho hodím.“
„Dobre, hoďte.“
Jaga mu naschvál jablčko nízko hodila; Filuška sa za ním načiahol, chcel ho chytiť a Jaga ..... Bura ho nečakane schmatla za ruku a bez seba ho odvliekla rýchlo zase po horách, po dolinách i po tmavých lesoch; priniesla si ho domov, umyla, vystrojila a posadila do truhly.
Ráno sa potom Jaga chystala ísť do lesa a prikázala svojej dcére:
„No, dcérka moja! Vykúr poriadne pec a upeč mi potom Filušku!“ a šla potom na lúpež.
Dcéra vykúrila pec do horúca, vzala Filušku, zviazala a položila na lopatu, a len čo ho chce vsunúť do pece, zaprel sa jej nohami o ústie.
„Nie tak, Filuško!“ povedala Ježí ..... Burina dcéra.
„A ako?“ odpovedal Filuška, „neviem to!“
„Takto, pusť, ja ti ukážem,“
a ľahla si na lopatu, ako sa patrí; ale Filuška bol malý chytráčik, a nečakane ju vsunul do pece a pekne zakryl poklopom. Čoskoro potom, o dve, o tri hodiny, cítil Filuška, že pečienka vonia, odkryl poklop a vybral upečenú dcéru Ježí ..... Burinu, pomastil ju maslom, prikryl na pekáči plátnom a položil do truhly; sám potom ušiel na povalu a vzal so sebou všedný tĺk i stúpu Ježí ..... Burinu.
Vtedy pred večerom Jaga ..... Bura prišla a hneď vrazila do truhly a vytiahla pečienku; zjedla všetko, potom všetky kostičky pozbierala, rozložila ich po zemi v rade a začala sa po nich váľať, a po dcére sa nepýtala, myslela, že v druhej izbe praje vlnu. Vtedy v tom váľaní Jaga zavolala:
„Dcérka moja milá! Poď ku mne sem a valaj sa aj ty so mnou po Filuškových kostičkách!“ A Filuška z povaly kričí:
„Váľaj sa, mama, kotúľaj sa, mama, po dcérkiných kostičkách!“
„Ha! Ty tam, zákerník? Počkaj, ja ti ukážem!“ zaškrípala zubami, zadupotala nohami a liezla na povalu. Filuška sa nezľakol, schmatol tĺk a z celej sily ju udrel do hlavy: Jaga hneď tresla na zem.
Vtedy vyliezol Filuška na strechu a tu vidí, ako letia husi, a zavolal na ne:
„Dajte mi po pierku, urobím si krídelká.“
Husi mu dali po pierku, a on odletel domov. Doma naňho už dávno spomínali ako na nebožtíka; potom, ako ho zbadali, mali všetci veľkú radosť, vystrojili slávne hody a žili šťastne a veselo.