Prvý vianočný darček

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna malá dedinka kdesi uprostred Európy. Jej meno nie je až také dôležité, zato jeden z príbehov, ktorý sa tam stal, je veľmi významný – predovšetkým pre vás, pre deti. Tak si pekne sadnite, budem vám rozprávať príbeh o Prvom vianočnom darčeku.

Stalo sa to už veľmi dávno – v čase, keď boli rozprávky ešte v plienkach. V chalúpke na kraji dedinky žila jedna chudobná rodina. Ocko, mama a dve deti – Barunka a Vašík. Napriek chudobe boli šťastní, pretože sa mali veľmi radi.

Obe deti už chodili do školy, boli hrozne zvedavé, a preto školu milovali. Raz, bola práve jeseň, im pani učiteľka rozprávala o Advente a o narodení Ježiška. Deti počúvali ticho ako myšky, Vianoce mali veľmi rady a každý rok sa na ne tešili.

Keď šli Bára s Vašíkom domov, došlo im, že Vianoce sú vlastne Ježiškove narodeniny, a bolo im čudné, že nikoho nenapadlo pripraviť mu nejaké darčeky. Aké by to boli narodeniny bez darčekov, však?!

Rozhodli sa, že to zmenia a že tento rok Ježiškovi nejaké darčeky pripravia. Keďže nemali peniaze, všetky darčeky museli vyrobiť ručne. Deň za dňom rozmýšľali, aké darčeky by to mali byť. Pomaly sa už blížili Vianoce a oni stále ešte nemali žiadny nápad.

Až raz … Vracali sa zo školy lesom a uvideli horára, ktorý pripravoval zvieratkám do krmelca jedlo (jabĺčka, mrkvu, žalude, gaštany a pod.). Barunku napadlo, že by darčeky mohli urobiť zo sušeného ovocia, orieškov, škrupiniek a zvyškov látok. Vašík zase hovoril, že by bolo pekné ozdobiť nimi malý stromček, ktorý im rástol na záhradke. „Dáme naň aj nejaké sviečky – bude to jeho narodeninová torta,“ nadšene rozprával Vašík a Barunka sa pridala: „Jasné, poprosíme o pár sviečok pána farára. Stromček potom bude krásne svietiť a Ježiško aspoň uvidí, kde má pripravené darčeky.“

Deti naozaj všetko stihli. 24. decembra bol konečne smrekovec ozdobený. Deti pred ním stáli a stromček celý svietil do tmavého večera. Na oblohe vyšla prvá hviezda a zrazu k stromčeku prišli aj ostatné deti z dediny. Zaujímalo ich, čo sa tam deje a prečo. Vašík im to prezradil. Aj ostatné deti chceli Ježiškovi niečo dať. V tej chvíli Báru niečo napadlo a opýtala sa ostatných: „Viete, o čo sa usiloval Ježiško? Prečo sa vlastne narodil?“ Deti nevedeli, len krčili plecami. „No predsa, aby boli všetci na seba dobrí, nie?“ vysvetlila im a dodala: „Čo keby sme sľúbili, že budeme celý rok dobré. Ak to dodržíme, bude to viac ako všetky poklady sveta!“ Všetci naokolo súhlasili, a tak k tmavej oblohe stúpal jeden veľký darček pre Ježiška.

Zrazu sa deťom zdalo, že večernica je bližšie a bližšie, začuli slabé cinkanie zvončeka a ich stromček zalialo zvláštne svetlo. Keď všetko utíchlo, pod stromčekom sa objavili darčeky. Každé z detí tam malo svoje tajné želanie – niekto bábiku na hranie, iný cínového vojačika, ďalší kolobežku. Pri každom darčeku bol malý lístoček podpísaný Ježiškom, v ktorom každému ďakoval za darček a prial veselé Vianoce.

Odvtedy každé dieťa, ktoré je dobré a poslušné, dostane od Ježiška pod stromček nejaký darček.