Hujaj Hulička

Žili muž a žena, mali chalúpku pri lese a jednu kravičku. Muž chodil rúbať stromy a žena obstarávala domácnosť. Žili, žili, radi sa mali, len ich trápilo, že nemajú žiadne deti a žijú na svete sami. Raz muž našiel pekný kus dreva a hovoril si: Urobím z neho žene panáčika, nech sa má s čím hrať.
Vyrezal panáčika, urobil mu ústa, oči, nohy a ruky, že sa to podobalo malému decku. Večer vzal panáčika domov a hovorí žene:
„Pozri sa, tu máš bábiku.“
Žene sa bábika páčila, zavinula ju do šatky ako do periny a hneď sa s ňou začala hrať. Ráno šiel muž zasa za prácou a žena zostala doma sama. Ako sa tak rozprávala s panáčikom, prišli pod okno dvaja mäsiari a pýtali sa:
„Tetka, nemáte niečo na predaj?“
Žena kolísala ďalej, ani nezdvihla hlavu a spievala:

„Poďte do chliva,
stojí tam kráva,
hulaj, hulaj, hulička.“

Mäsiari idú do chlieva, obzrú si kravičku, potľapkajú ju a idú zase za ženou:
„Tetka, čo za ňu chcete?“

„Dajte, čo chcete,
peniaze schovajte,
hulaj, hulaj, hulička.“

Mäsiarov napadlo, že je žena nejaká čudná, a hovorili:
„Tetka, my za ňu vyplatíme dvadsať medeniakov! Kam Vám ich máme dať?“

„Do hrnca ich dajte,
v komôrke ho hľadajte,
hulaj, hulaj, hulička.“

Mäsiari strčili v komore do hrnčeka pod pokrievku dvadsať medeniakov, kravu odviazali a už ich nebolo! Smiali sa, aký sa im podaril dobrý obchod.
Muž sa k večeru vracia domov, pozerá už zďaleka a čuduje sa: Čo to, žena nesvieti? Veď či zabudla robiť večeru?
Prišiel domov a pýtal sa:
„Čo robíš? Dala si kravičke piť a žrať?“
Ale žena chová panáčika na rukách a len si pospevuje:

„Kravu som predala,
peniaze schovala,
hulaj, hulaj, hulička!“

Muž stál ako obarený. Bežal sa pozrieť do chlieva a kravy nikde!
Letí späť do izby a pýta sa:
„A kde sú tie peniaze? Za koľko si kravu predala?“

„Schované v komore,
tam v hrnčeku hore,
hulaj, hulaj, hulička.“

Muž zodvihne pokrievku a tam ležalo dvadsať medeniakov. Dvadsať medeniakov za peknú kravu! Rozhneval sa a udrel na ženu:
„A koľko tých mäsiarov bolo?“

„Boli to, boli,
dvaja páni milí,
hulaj, hulaj, hulička.“

„A kam išli?“

„Tam, kde je cesta,
za dedinou do mesta,
hulaj, hulaj, hulička.“

„A ako vyzerali?“

„Jeden bol bradatý,
druhý bol fúzatý,
hulaj, hulaj, hulička.“

„A aké mali na sebe šaty?“

„Jeden mal čapicu,
druhý bol v župici“

„Ach, žena!“ zaklial muž.
Vybehol z chalupy po ceste do mesta za mäsiarmi. Ale o dve hodinky sa vrátil naprázdno. Žena ešte stále sedela pri peci a chovala panáčika. V mužovi všetko vrelo. Ale potom si povedal, že všetko vlastne zavinil on sám, keď jej toho panáčika urobil. Šiel, vzal jej ho a hodil do pece.
Hulaj, hulaj, hulička, rozprávka je celučičká.