O troch prasiatkach

Žili raz tri prasiatka, ktoré bývali v lese. Vlk trávil celý deň tým, že ich sledoval, pretože ich chcel zjesť!

Najstarší brat vravel mladším:
„Musíme postaviť tri domy, aby nás vlk prestal prenasledovať. Začnem stavať ten môj.“

Najstaršie prasiatko sa rozhodlo postaviť svoj dom z tehál. Najmladšie prasiatko, ktoré bolo veľmi lenivé, sa ho rozhodlo postaviť zo slamy. Prostredné prasiatko svoj domček stavalo z dreva. Ale keď videlo, že mladšie prasiatko svoj dom už dokončilo, povedalo:
„Počkaj! Poskladám ešte tieto štyri dosky a pôjdem sa s tebou hrať.“

Na druhý deň ich vlk znovu špehoval. Začal naháňať najmladšie prasiatko, ktoré bežalo a bežalo, až pokým sa mu nepodarilo ukryť vo svojom dome zo slamy.

„Poslúchol som vo všetkom môjho staršieho brata. Teraz musím zavrieť dvere a vlk sa bude musieť pobrať preč,“ pomyslelo si.

Ale vlk zaraz zistil, že domček zo slamy nie je veľmi pevný. Začal silno fúkať a v okamihu sa domček zrútil!

„Pomoc! Pomoc!“ kričalo prasiatko, kým utekalo z plných síl, aby sa ukrylo v drevenom domčeku.
Prasiatko z dreveného domčeka počulo, že jeho brat prosíka o pomoc. Utekalo mu otvoriť dvere, aby vliezlo a zachránilo sa pred papuľou vlka.

„Utekaj, braček! Utekaj rýchlejšie, bež, lebo ťa o chvíľu dobehne!“ revalo naňho, zatiaľ čo mu podávalo paprčku.

Avšak vlk si hneď všimol, že ani tento domček z dreva nie je veľmi dobre urobený…

„Zbúram ho jedným kopnutím!“ povedal spokojne. Drevený domček sa okamžite zrútil.

A tak sa prefíkanému vlkovi podarilo dolapiť prasiatka. Strčil ich do vreca a uviazal ho, aby nemohli ujsť, pokiaľ uloví ich staršieho brata.

„Akonáhle chytím vášho brata,“ vraví im olizujúc sa, „prichystám si chutnú večeru!“

Najstaršie prasiatko práve vykúkalo z okna, keď si uvedomilo, že vlk kráča smerom k jeho domu.

„Jasné,“ pomyslelo si, „určite už dolapil mojich bratov a teraz si ide po mňa, aby nás všetkých troch zjedol. Mám pre neho malé prekvapenie!“

Vlk sa vo svojej namyslenosti domnieval, že ten dom je tiež taký krehký ako tie ostatné dva. V plnom behu vrazil do dverí, aby ich rozbil.

„Au, au! Och, och!“ ujúkal.

Takmer si zlomil rameno a… pevné dvere sa dokonca ani len nepohli!

Múry tehlového domu boli také odolné, ako prasiatko predpokladalo. Preto si vlk zaumienil ísť dovnútra komínom, v ktorom sa kúrilo!

„Ako sa ti páči prekvapenie, ty jeden podliak?“ spýtalo sa prasiatko rozdúchavajúc oheň, aby vrela voda v kotle viac a viac.

A tak vďaka práci a úsiliu najstaršieho prasiatka sa všetci traja zachránili a vlk bol poriadne potrestaný.

„Au, au! Nikdy viac už nebudem prenasledovať tieto prasiatka! Odteraz už budem jesť iba mrkvu!“ nariekal vlk.

„Ďakujeme, braček!“ povedali naraz prasiatka.

„Zachránil si nám život!“ dodalo mladšie prasiatko. „A teraz poďme postaviť také pevné domy, ako je ten tvoj!“

Medzitým vlk tak zavýjal, že ho bolo počuť dokonca v najhlbšom lese.