Hrozná potupa

Prišiel som práve z práce a vonku prebiehalo pokojné slnečné popoludnie. V mojej izbietke už na mňa čakala verná Mišta, môj malý, chlpatý biely pes, a bola celá bez seba nadšením, že sa pánko zase po X hodinách vrátil domov. Hneď ma poskákala, poškriabala a chcela pohladkať. Sklonil som sa k nej a tu zrazu čo to moje bystré oči nevidia? V kožúšku sa hýbalo niečo malé, čierne. „No bišón, kde si sa zase váľala?“ hundral som a chcel som domnelého chrobáka vyhodiť. Lenže keď som ho už mal v ruke, zistil som, že to nie je chrobák. Blchááá! Hrôza! Biologické ohrozenie! Rýchlo zlikvidovať! Ale blcha bola očividne skúsená a rozhodne nemienila čakať, kým ju niekto rozmliaždi medzi prstami. Poing! skočila z ruky niekam preč. Kto ma poznáte, viete, že som veľký nepriateľ baktérií, špiny, plesní, múch a podobných, zdraviu nebezpečných zlorádov. S blchami sa tiež nekamarátim. A práve teraz mi tu niekde blcha skáče po izbe. Tak to teda nie. Ja s blchou v izbe nebudem! Vyhláste poplach! Do zbrane! Vyskočil som a uháňal do kôlne po sprej na blchy, ktorý som tam mal pripravený práve pre prípad, že by môj miláčik nejakú tú blšku chytil. Najprv som postriekal milú Mištu (čo keby tých blch mala viac). Psovi však sprej nevoňal a uražený utekal na záhradu a po zvyšok dňa fučal a celkovo sa so mnou nebavil. Potom som vystriekal psí pelech, vymietol pod posteľou a za skriňami, vysal koberec, vymenil obliečky a plachtu na posteli, vystriekal sprejom ešte pre istotu všetky kúty, pod prahom, pod stolom, na políčkach a podlahu poutieral Savom. Malá odbočka – keď to budete niekedy robiť, dajte pozor na linoleum a koberec, tie vyžreté škvrny potom na nich vyzerajú čudne. Po dvoch hodinách práce bola izba dokonale vyčistená. Síce v nej bol taký chemický smrad, že sa v nej nedalo dýchať, ale bolo mi dobre pri myšlienke, že blcha buď skončila vo vysávači, alebo práve uteká zo sprejom zamorenej izby k susedom. Počkal som ešte ďalšie tri hodiny, kým sa v izbe dalo dýchať bez rizika otravy a udusenia, a spokojne som zaspal. Na druhý deň ráno dopoludnia som si v práci našiel vzácnu chvíľočku a odskočil som vyzdvihnúť dedkovi recept do lekárne. Ako tak stojím v rade pri okienku a pozerám na recept, tu vidím, že mi niečo čierne lezie po ruke. Mne asi vypovedá zrak! To NIE! Blcha! Od hrôzy som sa celý spotil. Taká potupa! Tak tá potvora včera skočila na mňa a celý deň som ju nosil! Rýchlo som po nej udrel rukou, ale blcha Poing!, skok a bola preč. Páni a dámy, tak rýchlo som z lekárne v živote neutekal. Hanbil som sa celý deň. Čo ak ma niekto videl? Čo ak niekto videl, že po mne liezla blcha? Brr, radšej nedomýšľať