O zlatej rybke

Žil bol jeden rybár. Ten rybár bol chudobný. Býval so svojou ženou v malej chalúpke. Každý deň vyplával rybár na more a chytal ryby. Aj dnes vzal rybár siete a šiel k moru.
„Ak nič nechytíš, domov sa nevracaj!“ volala na rybára jeho žena. A tak rybár šiel.

Slnko svietilo a more bolo pokojné. Rybár hodil siete do mora a čakal. Čakal dlho. Až na poludnie sa v sieti zatrblietala malá rybka. Bola to zlatá rybka. Rybár ju vytiahol z vody a rybka vraví: „Dobrý deň, rybár. Ja som zlatá rybka. Som dcéra morského kráľa. Pusti ma späť do mora. Splním ti tri želania.“
„Si krásna, zlatá rybka,“ povedal rybár, „pustím ťa zase do mora.“ Rybár hodil zlatú rybku späť do mora a rybka odplávala preč.
Potom sa rybár vrátil domov. Rozprával žene o zlatej rybke.
„Ty hlupák!“ vynadala mu žena. „Rybka ti chcela splniť tri želania. Prečo si si nič neželal? Si starý hlupák, muž! Choď späť k moru a zavolaj tú rybu. Povedz jej, že chceš nové koryto na pranie.“

Rybárovo prvé želanie

Rybár sa vrátil k moru. More bolo stále pokojné, a tak rybár zavolal:
„Zlatá rybka, kde si!?“
Za chvíľu sa na hladine objavila zlatá hlavička: „Volal si ma? Tu som. Čo si želáš, rybár?“ „Moja žena chce nové koryto,“ povedal rybár.
Zlatá rybka mu odpovedala: „Bol si na mňa dobrý, rybár. Choď teraz domov. Nájdeš tam nové koryto.“
Rybár poďakoval a ponáhľal sa domov. A naozaj. Doma už čakalo nové koryto. Bolo veľké a krásne maľované. Ale žena vraví:
„Koryto je krásne, rybár. Ale ja chcem ešte nový dom! Vráť sa k moru a zaželaj si veľký dom.“

Rybárovo druhé želanie

A tak sa rybár zase vrátil k moru.
„Rybka, rybôčka!“ volal.
„Tu som. Čo si želáš, rybár?“ spýtala sa rybka.
„Moja žena chce nový dom,“ povedal rybár. „Veľký dom.“
„Dobre,“ povedala rybka. „Bol si na mňa dobrý, rybár. Splním ti aj toto želanie.“

Rybár sa vracal domov a hovoril si:
„Žena bude mať veľkú radosť, že máme nový dom.“
Už videl novú strechu. A o chvíľu videl celý dom. Ale pred domom stála jeho žena a mračila sa: „Dom je krásny, rybár! Ale ja teraz chcem palác! A krásne šaty! A zlato a drahokamy!“

Rybárovo tretie želanie

Nešťastný rybár sa vrátil k moru. Ale more už nebolo pokojné. Slnko nesvietilo a obloha bola tmavá. Rybár zavolal na rybku. Chvíľu čakal. Až po chvíli sa rybka objavila.
„Nehnevaj sa, zlatá rybka,“ povedal rybár. „Ale moja žena si teraz praje palác! A krásne šaty! A zlato a drahokamy!“
„Splním ti aj toto želanie,“ povedala rybka a bola preč. Rybár jej ani nepoďakoval. Vrátil sa domov. Namiesto domu stál veľký palác. Bol to nádherný palác! Hore na schodoch čakala rybárova žena. Mala krásne šaty, zlaté náušnice, prstene a náhrdelník z drahých kameňov.

Hneď volala na muža:
„Pozri sa na ten krásny palác, rybár! Vráť sa k moru! Povedz rybke, že chcem byť kráľovná!“ Rybár sa zľakol:
„Ale rybka sa bude hnevať. Už nám splnila tri želania. Neposielaj ma späť k moru, žena.“
„Si starý hlupák, rybár!“ hnevala sa žena.
„Hneď sa vráť k moru!“
A tak nešťastný rybár šiel. Kto chce stále viac, nebude mať nič. Na mori bola teraz búrka. Vietor fúkal a na oblohe svietili blesky.
„Zlatá rybka, kde si?!“ volal rybár.
Rybka priplávala ku brehu.
„Moja žena chce byť kráľovná,“ povedal rybár.
Ale rybka nepovedala nič. Len sa zamračila a plávala preč. Rybár čakal na brehu mora. Ale zlatá rybka sa už nevrátila. Keď sa rybár vrátil domov, krásny palác bol preč. Stála tu zase len malá chalúpka. Pred chalúpkou stála žena a plakala.
„Neplač, žena,“ povedal rybár. „Chcela si stále viac a viac. Preto teraz nemáš nič.“
Rybár bol rád, že má zase svoju starú chalúpku. A čoskoro sa vybral zase na lov rýb. Ale zlatú rybku už nikdy nezazrel.