Arcimág a jeho sluha - Joseph Haltrich

V jednom hlbokom čiernom lese stál začarovaný zámok, v ktorom býval jeden mocný mág. Vďaka svojim kúzlam nahromadil nesmierne poklady, no napriek tomu si každý deň prinášal ďalšie a ďalšie drahocennosti. Mág mal sluhu, ktorý mu v čase, keď bol na cestách, upratoval, zametal podlahy a utieral prach z kníh.

A čas bežal, ako to má vo zvyku, neúprosne a bez prestania.

Sluha svojmu pánovi slúžil celých šesť rokov bez toho, aby rozmýšľal nad tým, prečo jeho pán cez deň odchádza, aby sa večer vracal a po nociach študoval čudné knihy. Ale v siedmom roku sa v ňom predsa len prebudila zvedavosť, rád by sa dozvedel viac a vyskúmal, odkiaľ sa všetko to bohatstvo vlastne berie. Od tej chvíle, zakaždým keď pozametal podlahy a poutieral prach z kníh, niektorú z nich vzal, sadol si a čítal.

Uplynul ďalší rok a chlapec mal čarodejnícke remeslo v malíčku, a tak vypovedal arcimágovi službu a vrátil sa domov. „Radujte sa!“ povedal otcovi, matke aj bratovi. „Čoskoro budeme bohatí. Premením sa na krásneho koňa a ty ma, bratku, predáš na jarmoku. Ale to ti vravím, predať ma musíš bez ohlávky, inak sa nebudem môcť vrátiť späť do ľudskej podoby!“ Tak sa aj stalo, mladík sa premenil na koňa, brat ho predal bez ohlávky a on sa o chvíľu vrátil domov vo svojej ľudskej podobe a kupcovi ostali len oči pre plač. Takto to robili nejaký čas a nasporili si týmto spôsobom pekných pár zlatníkov.

Jedného dňa opäť prišli na jarmok, ale objavil sa tam nejaký cudzí kupec, ktorý bratovi ponúkol štvornásobnú cenu za to, že mu koňa predá aj s ohlávkou. Brat dobrú chvíľu odolával, ale nakoniec sa nechal prehovoriť, pretože si myslel, že z toho nemôže vzísť žiadna škoda.

Ten kupec bol však arcimág, ktorý svojho sluhu hneď spoznal, nasadol naň a išli ku kováčovi, aby koňa okoval rozžeravenými podkovami. Keď mág z koňa zosadol a vstúpil do kováčskej dielne, aby kováčovi zadal prácu, prišiel práve zo školy kováčov synček, uvidel krásneho koňa, prišiel bližšie a mlčky si ho obzeral. Vtedy kôň chlapca poprosil, aby mu zložil ohlávku. Len čo to chlapec urobil, kôň sa premenil na vtáčika a odletel preč.

Mág práve vyšiel z kováčskej dielne a uvidel vtáčika, ako odlieta, v okamihu sa premenil na jastraba a vydal sa za ním. Vtáčik letel do mesta rovno ku kráľovskému zámku, a pretože bolo otvorené okno princezninej komnaty, vletel doň. Tam sa premenil na pekného mladíka, zavrel okno aj dvere a povedal: „Ak ma chceš zachrániť, premením sa na prsteň, ten si natiahni na prst a za žiadnu cenu ho nesťahuj, nech na teba naliehajú, ako chcú.“ Princeznej sa mladík veľmi páčil, a tak mu sľúbila, že ho zachráni. Mladík sa premenil na prsteň a ona si ho natiahla na prst a nikdy ho nezložila.

Vtedy sa stalo, že jej otec, pán kráľ, ťažko ochorel a žiadny lekár mu nedokázal pomôcť. Potom sa ohlásil jeden lekár, ktorý povedal, že by mohol pomôcť, ak za to dostane prsteň, ktorý nosí kráľova dcéra na ruke. Aby svojho otca zachránila, princezná mu prsteň sľúbila, no keď ho mala lekárovi odovzdať, mrštila ním o podlahu a prsteň sa v okamihu premenil na mernicu prosa. V okamihu tam namiesto lekára stál kohút, ktorý začal proso hladno zobať. Jedno zrnko však zapadlo do štrbiny, a keď si kohút myslel, že už všetko proso pozobal, to posledné zrnko sa premenilo na mladíka s mečom v ruke a ten kohútovi odsekol hlavu.

To vám bola radosť, keď si mladík z mágovho zámku priviezol obrovský poklad a oženil sa s princeznou. Keď potom kráľ čoskoro zomrel, stal sa kráľom a povolal na kráľovský dvor svojho otca, matku aj brata a žili potom spolu spokojne a šťastne ešte dlhý čas.