Čertia rodinka - Čertia rodinka je zase doma

Tak už bolo po sviatkoch

V utorok išiel Ohníček prvýkrát po sviatkoch do práce. Keď sa zobudil, vstal, umyl sa, naraňajkoval sa a odišiel do práce. O dve hodiny vstala aj Pochodeň a keď videla, že majú špinavú posteľnú bielizeň na posteliach, prezliekla postele: Ohníčkovi dala zelenú a sebe ružovú posteľnú bielizeň a išla uvariť raňajky do kuchyne. Vzala z chlebníka chlieb, odkrojila si chleba, dala si naň syr, sadla si ku stolu a začala raňajkovať. Keď dojedla, vzala všetok riad a dala ho do drezu.
Vtom zazvonil telefón a ocko Ohníček sa pýtal, ako sa majú Uhlík, Pochodeň a Hnědulka. Pochodeň povedala, že deti spia a ona že práve dojedla. Ohníček sa rozlúčil, Pochodeň položila telefón a išla sa pozrieť na tie svoje deti. Uhlík už bol hore, tak ho mamička vzala z postieľky, obliekla ho a posadila do sedačky. Keď mamička videla, že Hnědulka ešte driemká, nechala ju teda ešte spať. Vzala zatiaľ Uhlíka a dala mu na raňajky kúsok chleba a Uhlík ho celý zjedol. Mamička mu poutierala ústa, dala ho na zem a išla sa pozrieť za Hnědulkou. Tá sa už preberala, ale bola nejaká celá spotená. Mamička Pochodeň Hnědulku pohladkala a odkryla periňu a potom si došla po žinku, aby jej poutierala spotené telíčko. Potom ju obliekla do šatôčiek a odniesla si ju do obývačky. Tam ju posadila do sedačky a dala jej na raňajky chlieb s mliekom.
Hnědulke to veľmi nechutilo a mamičke Pochodni to prišlo čudné, Hnědulka nechce jesť! Tak vybrala teplomer a zmerala Hnědulke teplotu. Hnědulka mala tridsaťosem! Mamička došla do izby po deku, kde boli čertíci a Hnědulku tou dekou prikryla. Potom zavolala pánovi doktorovi a povedala mu, že Hnědulka má teplotu a nechce papať. Pán doktor Pochodeň ubezpečil, že príde o päť minút. Bol totiž hneď v susednej ulici, kde bývala čertia rodina.
Vyšiel po schodoch do prvého poschodia, tam videl napísané „Čertia rodina Hnědulky a Uhlíka“. Siahol po zvončeku, zazvonil a Pochodeň mu prišla otvoriť. Doktor vošiel do obývačky a videl Hnědulku, ktorá sedela v sedačke. Siahol jej na čelo, vypočul jej srdiečko. Potom povedal Pochodni, že jej dá antibiotiká a Pochodeň upokojil, že o týždeň bude zdravá ako rybka, ale povedal jej, nech ju dá do postieľky, aby sa čoskoro uzdravila. Pochodeň mu otvorila dvere, aby mohol odísť, doktor zišiel po schodoch dolu, sadol si do auta a odišiel späť na stredisko.
Mamička Pochodeň dala Hnědulke liek proti teplote, ktorý jej predpísal pán doktor, a dala ju do postieľky. Pohladkala ju, zavrela dvere od izby a Hnědulka hneď zaspala. Asi o týždeň bola zdravá ako rybka a mohla sa zase hrať s mamičkou, s ockom a Uhlíkom v izbe. Všetci boli veľmi radi, že sa Hnědulka uzdravila a Uhlík sa začal zase smiať. Mamička dala Hnědulke pusu a bola veľmi rada, že je už zase zdravá.

Ako sa Hnědulka naučila chodiť

Ráno o dva dni neskôr sa Hnědulka s Uhlíkom zobudili, keď mamička Pochodeň ešte spala a tak sa deti hrali s hračkami v izbičke u seba. Mali v postieľke hračky, ktoré dostali od mamičky ako darček k prvému dňu, keď sa narodili. Bola to trúbka, dole oranžová, hore žltá a držadlo mala ružové. Bola veľmi pekná. Keď už Uhlík a Hnědulka mohli hýbať ručičkami tak, ako sami chceli, bral si Uhlík trúbku, najprv si ju prezeral a potom si ju dal do pusinky a potom ju cmúľal a potom zrazu, z ničoho nič, na ňu zatrúbil. Mamička sa zobudila, vyskočila z postele a išla sa pozrieť k Hnědulke a Uhlíkovi, čo sa tam u nich deje. Mamička vošla do izby a uvidela, že Uhlík má pri ústach trúbku a ten keď videl mamičku, tak vstal a vybral trúbku z úst a začal sa hneď smiať. Mamička vzala Uhlíka do obývačky, dala ho na zem a išla sa umyť. A hneď mu doniesla hračky, aby mohol búchať, bez toho aby niekoho zobudil.
Keď sa mamička umyla, učesala si vlasy a išla do kuchyne urobiť raňajky pre deti a pre seba. Urobila puding a piškóty, ktoré mali deti aj ona veľmi rady. Došla ešte po Hnědulku, ktorá driemala dlhšie ako Uhlík, ktorý mamičku zobudil. Mamička jej povedala, že je dobré dievčatko, obliekla ju, zdvihla z postieľky, zavrela izbu a odniesla ju do obývačky, kde posadila Hnědulku aj Uhlíka do sedačky. Dala im podbradníky, povedala im „Dobrú chuť!“ a dala im raňajky. Mamička ten puding ešte polila sirupom, aby to deťom chutilo.
Keď deti dojedli, poutierala im ústa a dala ich na koberec. Dala im hračky do izby, tie hračky boli z dreva a boli to rušňček, vláčik, domček, bábika, tú dostala Hnědulka, vláčik potom Uhlík, od ocka na Vianoce. Deti sa pekne hrali a mamička si mohla v pokoji zjesť raňajky, sadla si ku stolu a začala jesť. Keď sa otočila a pozrela sa na Hnědulku, videla, že Hnědulka stojí pri kresle a pomaly začína chodiť. Rýchlo vstala a išla na ňu dávať pozor, aby sa jej nič nestalo. Pochodeň podala Hnědulke ruku, aby Hnědulka nespadla a Hnědulka s mamičkou urobila tri kroky. Pochodeň z toho mala veľkú radosť. Vzala Hnědulku do náručia, pohladkala ju, dala jej pusinku a pritisla ju k sebe. Potom s ňou išla do kuchyne, vzala si ju na kolená a dojedla si raňajky, ktoré mala rozjedené.
Keď dojedla raňajky, naliala si čaj, dala si do neho citrón a pomaly si vychutnávala čaj, pretože nevedela, čo má robiť, keď Hnědulka začala chodiť a urobila prvé tri kroky. Čaj dopila, vzala Hnědulku z kolien, odniesla ju, dala riad do drezu a potom odišla do obývačky, kde ležal Uhlík na bruškoch a snažil sa postaviť vežu. Stále mu padala. Ale Uhlík z toho mal aj tak radosť a vždy, keď mu všetky kocky spadli, začal sa smiať.
Pochodeň povedala Uhlíkovi:
„Uhlíku, Tvoja sestrička už vie chodiť!“ Ako to Uhlík počul, vyzeralo to, že z toho má radosť a začal sa smiať. Potom si mamička našla v telefónnom zozname telefón na ocka. Keď ten telefón našla, zdvihla telefónne slúchadlo a vytáčala telefón k ockovi do práce. Keď sa mamička dovolala, zdvihli to v továrni na drevené hračky, zavolali Ohníčka a povedali mu, že ho volá Pochodeň, jeho manželka. Ohníček došiel k telefónu a povedal „Prosím, tu Ohníček. Ahoj Pochodni! Čo robí Hnědulka a Uhlík?“ Keď mu Pochodeň povedala, že Uhlík a Hnědulka sú veľmi dobrí a že sa Hnědulka naučila tak skoro chodiť, mal z toho Ohníček veľkú radosť a povedal Pochodni, nech pozdravuje obe deti a povie im, že ocko dnes príde skoro domov a že sa už veľmi teší, ako mu Hnědulka ukáže, ako vie cupitať.

Ako mamička Pochodeň išla s deťmi do divadla

V polovici januára 2000 sa mamička Pochodeň zavčasu ráno zobudila, vstala, umyla sa, vyčistila si zuby a išla urobiť deťom aj sebe čaj a chlieb so syrom. Ocko Ohníček už bol dávno v práci. Keď mamička Pochodeň dorobila deťom raňajky, dala aj čistý obrus a dala naň prestieranie, aby, keď niečo kvapne, nebolo to hneď na čistom obruse. Postavila tri taniere na stôl a išla sa pozrieť, či Hnědulka a Uhlík už sú hore. Prišla do izby a zistila, že Hnědulka a Uhlík ešte spia. Rýchlo zase zavrela a vzala si noviny, sadla si ku stolu a čítala si ich, aby vedela, čo je vo svete nové. Bolo tam napísané, že v televízii bude rozprávka o čertoch a tiež že nejaký čert vyhral a že potom išiel do televízie a tam sa naňho potom pozerali čertí rodičia a celá čertia ríša. Tá rodina sa volala Svíčková, to bola rodina vedľa nich, to bola rodina, ktorá čakala prvé dieťa. A prečo bola v novinách? Pretože vyhrala v Sportke a mala radosť.
Keď mamička Pochodeň dojedala raňajky, mala už noviny prečítané. Zložila ich a dala ich v obývačke na televízor a išla si po deti. Keď videla Hnědulku a Uhlíka, ako ešte stále spia, rozhodla sa, že ich tentoraz zobudí, aj keď sú krásni, keď driemu. Dala im pusinku a povedala im „Dobré ráno, Uhlíku! Dobré ráno, Hnědulko! Už je osem hodín ráno, musíme vstávať!“ Potom Pochodeň obliekla deti do dennej bielizne, dala im všetko čisté. Vzala ich do kúpeľne a umyla im tváričky a ručičky a potom išli z kúpeľne do kuchyne, kde Hnědulku a Uhlíka posadila na sedačku a potom ich prikryla čertou dekou, ktorú mali pod sebou. Čertia deka bola strašne veľká, tak sa tam zabalili Hnědulka a Uhlík spolu. Potom Pochodeň povedala deťom „Buďte tu chvíľočku spolu, ja vám idem ustlať postieľku, aby ste mali pekné periny.“ Potom odišla do izby detí.
Mali špinavú plachtu aj obliečky. Pochodeň obliečky aj plachtu prezliekla a deti mali krásne čistú postieľku, ktorá bola dohneda, na hnedom podklade boli čierne hviezdičky a čierny mesiačik. Vyzeralo to veľmi pekne. Keď to Pochodeň urobila, zavrela dvere od izby detí a išla do kuchyne. Hnědulke a Uhlíkovi dala podbradníky a taniere a začala ich kŕmiť jedného po druhom chlebom, namočeným v mlieku a potom to zapili čajom. Deťom to nechutilo a tak jedli pomaly. Keď už zjedli päť lyžíc a mamička videla, že toto Hnědulke a Uhlíkovi nechutí, tak im poutierala pusinky od chleba a čaju a vzala ich preč. Mali hroznú radosť, že ich mamička nenúti jesť. Keď Pochodeň urobila všetko okolo detí, pozbierala aj lyžičku, ktorá im spadla, ako kopali nôžkami, keď mali radosť. Mamička deti prikryla, nechala ich v sedačke v kuchyni, kde umývala riad po raňajkách. Keď riad domyla, zavolala ockovi Ohníčkovi, že ide s Hnědulkou a Uhlíkom do divadla na čertie predstavenie. Ohníček sa z toho potešil a zaželal im všetkým trom pekný zážitok a Pochodeň sa s ním rozlúčila a položila telefón a išla deťom do skrinky po šatôčky, ktoré mali u seba v izbe. Uhlíkovi dala zelený sveter a zelenú čiapočku a Hnědulke žltú čiapočku a žltý sveter. Mamička bola rada, že im to veľmi pristane, že sa jej podarilo uplieť im tak pekné oblečenie, ktoré teraz deti nosili. Mala z toho takú radosť, že im dala pusinku a pohladkala ich. Vzala si ich do izby k sebe, aby tam neboli sami, kým sa oblečie. Položila Hnědulku a Uhlíka na zem, vybrala si zo svojej skrine hnedé šaty a drevený náramok na ruku. Ešte si vzala čelenku, pozrela sa do zrkadla, povedala si, že by to tak mohlo ísť a vzala si deti, obliekla im bundičky a posadila ich do predsiene, kde si predtým pripravila sedačku, aby, keď si bude obliekať kabát, ich mala kam položiť. Obliekla si kabát, otvorila dvere od bytu, dala deti do fusaku do kočíka, aby im nebola zima a išla s nimi do divadla na rozprávku.
Dávali predstavenie „Medzi čertmi v roku 2000“. Mamička vyšla pred byt, zavolala výťah, zviezli sa dolu, otvorila dvere od domu a vyšla s deťmi na ulicu. Bola zima, preto Pochodeň prikryla deti fusakom ešte viac a zapla si kabát, aby na ňu nenafúkalo a nebola chorá, aby sa nemusela báť o zdravie. Išli doľava, rovno, doprava, prešli cez cestu a išli zase rovno a oproti nim stál veľký dom, na ktorom bolo napísané „Divadlo pre čertov 2000“. Mamička prichádzala k tomu domu, veľmi sa jej ten domček páčil: bol celý hnedý a mal za oknami hnedé truhlíky s bielymi kvietkami.
Mamička otvorila dvere od divadla a išla s Hnědulkou a Uhlíkom do predsiene divadla, kde sa odkladali bundy a kočíky pre malé deti. Pochodeň vyzliekla deti aj seba a odložila tam aj kočík pani, čo tam bola na stráženie a išla s deťmi do sály, do prvého radu, aby deti dobre videli na tých čertov. Mamičke sa to čakanie videlo veľmi dlhé, pretože to už malo začínať, ale nezačínalo. Ale sotva si to dopovedala, tak zaznel gong a začali hrať čertie divadlo. Hrala tam čertia mamička a päť detí a tie chodili každý deň s mamičkou do školy, aby sa naučili, ako sa majú správať a učiť sa a neboli hlúpe. Tie deti išli do školy, kde bol nejaký učiteľ, ktorý keď niečo niektoré čertie dieťa chcelo na nejakú čertiu výchovu alebo chcelo niečo dokázať, tak im povedal, ako to majú urobiť.
Povedal im kúzlo, ako to majú urobiť a ktorým sa to môžu naučiť a každé čertie dieťa s mamičkou čerticou dostalo malú guľôčku a keď si bude priať niečo vedieť, nech tú guľôčku položí k tomu, čo chcú vedieť a budú to hneď vedieť. Deti aj mamička poslúchli čertieho učiteľa a všetci čerti, celá rodina potom išla domov a keď chceli niečo vedieť, tak si spomenuli na pána učiteľa, ktorý im dal čarovnú farebnú guľôčku, aby sa im všetko podarilo. Tak to urobili a ono sa im to naozaj podarilo. Boli strašne radi, že niečo vedia a všetci čertíci potom dali mamičke pusu a tá ich dala do postieľok, každé dieťa si ľahlo do svojej postieľky a poslalo všetkým deťom pusu a potom sa zatvorila opona a o chvíľku už bol koniec.
Mamička vzala deti, Hnědulku a Uhlíka, a odišla zo sály do predsiene, kde mali oblečenie a kočík. Mamička si obliekla kabát, obliekla deti do bundičiek, dala ich do kočíka, poriadne ich prikryla čertou dekou a fusakom a povedala tej pani, že to bolo veľmi pekné. Mamička potom otvorila dvere od divadla a vyviezla kočík a vyšla za ním z domu. Keď prišli z divadla, bola už skoro tma a mamička bola z toho už unavená a tešila sa, že keď prídu domov, dá deti do postieľky, urobí si večeru a počká na Ohníčka a pôjdu tiež spať.
Keď si to všetko povedala, boli už skoro pred domom. Mamička Pochodeň zatáčala k domu, kde bývali a potom otvorila dvere od domu, kde bývali. Zavolala výťah, vzala kočík aj deti dovnútra a vyviezla sa do prvého poschodia, kde bývali, otvorila dvere od bytu, vzala deti z kočíka a vošla s Hnědulkou a Uhlíkom do predsiene, tam ich položila do sedačky, vyzliekla najprv seba a potom deti, Hnědulku a Uhlíka. Deti medzitým zaspávali a kým zaspali, tak sa na mamičku strašne začali smiať, ako keby jej hovorili, že sa im to strašne páčilo, že nabudúce zase niekam spoločne chcú ísť.
Keď to mamička Pochodeň videla, potešilo ju to. Vzala deti aj so sedačkou, odniesla ich do kuchyne a tam im urobila žemľu s mliekom, dala im podbradníky, povedala im „Dobrú chuť, Hnědulko! Dobrú chuť, Uhlíku!“ a začala ich kŕmiť. Keď videla, že už deti dojedajú a že im to chutilo, dala im pusu a povedala im „Vy ste takí dobrí, že ste dojedli!“ Potom ich prikryla dekou s čertmi, ktorá im spadla na zem a zmestili sa pod ňu Hnědulka aj s Uhlíkom naraz. Potom vzala všetky veci zo stola, dala ich na kôpku do drezu, povedala Hnědulke a Uhlíkovi „Tak poďte, pôjdeme už spať!“ a odniesla ich do izby do postieľky. Tam im rozsvietila lampičku a chvíľočku sa s nimi rozprávala, hladkala ich a spievala im, kým deti o chvíľku nezaspali. Keď to mamička Pochodeň videla, usmiala sa na Hnědulku a Uhlíka, pretože sa jej páčilo, ako krásne driemu. Prikryla ich čistými perinkami, zhasla lampičku a odišla z izby Hnědulky a Uhlíka do kuchyne, kde si umyla riad.
Keď Pochodeň už skoro domývala riad, Ohníček prišiel domov, pozdravil Pochodeň, ktorá išla práve z kuchyne do obývačky. Pochodeň pozdravila Ohníčka a potom si na chvíľu sadla do kresla, vzala si knižku a chvíľu si čítala. Vtom jej Ohníček povedal, že sa pôjde hneď okúpať a poprosil Pochodeň, aby zatiaľ urobila pre nich večeru, že to tak bude lepšie. Pochodeň urobila ryžový nákyp, ktorý mali obaja hrozne radi. Keď sa Ohníček okúpal, Pochodeň mala večeru na stole a posypávala práve ryžový nákyp škoricou, keď Ohníček prichádzal do kuchyne. Potom si zaželali dobrú chuť a začali večerať. Keď Ohníček dojedol, povedal Pochodni, že mu tá večera veľmi chutila a Pochodeň povedala Ohníčkovi, že jej dosť tiež. A mali obaja radosť, akú si urobili dobrú večeru. Keď Ohníček a Pochodeň dojedli, Pochodeň sa spýtala Ohníčka, či sa môže ísť umyť, kým Ohníček umyje riad od večere. Keď sa Pochodeň okúpala a Ohníček domyl riad, tak si na chvíľku sadol do kresla, vzal si noviny a čakal na Pochodeň, kým sa domyje a príde do obývačky a pôjdu spolu spať. Keď prišla, videla Ohníčka, ako si číta noviny a povedala mu „Dobrú noc!“, Ohníček jej povedal to isté a Pochodeň zavrela dvere od obývačky a išla si ľahnúť do postele. Ohníček dočítal noviny, zhasol lampičku a sviečku v obývačke a išiel si tiež ľahnúť. Ľahol si do postele, narovnal si vankúš, prikryl sa perinou a keď videl, že Pochodeň spí, tak chvíľku premýšľal a o chvíľu zaspal tiež. A spali až do druhého dňa do desiatej hodiny dopoludnia, pretože Ohníček mal v práci voľno. Veľmi pekne sa im spalo a boli radi, že majú takú dlhú noc a pekne si odpočinuli.

Ako sa naučil chodiť Uhlík

O deviatej, keď sa Uhlík zobudil a videl, že vonku svieti slniečko, potešil sa. Vzal si do ruky hrkálku, ktorú mal v postieľke a chvíľku sa hral. Keď videl z okna, aká je vonku krása, postavil sa v postieľke a chvíľu sa pozeral z okna von. Keď ho to prestalo baviť, začal búchať hrkálkou o postieľku, pretože chcel, aby to robilo čo najväčší hluk, aby sa mu podarilo mamičku zobudiť, aby už vstala a vzala ho z postieľky. Uhlík búchal do okraja postieľky tak dlho, kým nezobudil aj Hnědulku. Hnědulka, pretože bola dobré čertie dievčatko, vzala si hračku, ktorú mala v postieľke, a začala sa s ňou hrať. Vzala si ju do ruky a chvíľu si ju prezerala a bola pri tom krásne potichu, zatiaľ čo jej brat Uhlík stále tĺkol do postieľky, kým neprišla mamička.
Pochodeň pozdravila Hnědulku a vzala Uhlíka, ktorý v postieľke už dlhý čas stál. Zložila ho z postieľky a spýtala sa „Uhlíku, prečo si tak búchal? Veď si zobudil Hnědulku!“ A Uhlík na to ukázal, že potrebuje na záchod. Pochodeň postavila Uhlíka a povedala mu, nech chvíľku počká, kým prinesie nočník. Došla preň do kúpeľne, kde ho mala pripravený, aby sa deti naučili chodiť na záchod. Dala nočník na dlaždice, došla po Uhlíka do izby, kde stál pri postieľke. Uhlík vzal mamičku Pochodeň za ruku, otočil sa a urobil z izby do kúpeľne pár krokov. Mamička, keď to videla, pochválila Uhlíka, ako sa naučil krásne chodiť, že je šikovný chlapec. Potom mu vyzliekla dupačky a plienky a dala ho na nočník. Pochodeň počkala, kým Uhlík urobí, čo potreboval, obliekla mu plienky a dala mu nohavičky. Potom mu umyla tvár, učesala mu vlásky, vzala ho do náručia a umyla mu ručičky. Keď toto všetko zvládli, vzala Pochodeň Uhlíka do náručia, dala mu pusu a povedala mu „Ty si môj dobrý a šikovný Uhlík!“ a niesla ho do obývačky, posadila ho na zem a povedala „Uhlíku, tu pekne počkaj, ja dojdem po Hnědulku a prídem!“ Aby nemal dlhú chvíľu, dala mu panáčika, ktorého dostal od ocka na Vianoce a mal ho v obývačke na zemi. Odišla za Hnědulkou a Uhlík sa hral s panáčikom a čakal na mamičku, kým prídu s Hnědulkou za ním.
Mamička vošla do detskej izby a vzala Hnědulku do náručia a odniesla ju, pretože bola rozospatá, do kúpeľne, kde jej tiež umyla tvár aj ručičky a učesala jej vlásky. Spolu odišli z kúpeľne do obývačky, kde čakal braček Uhlík a pekne sa hral, keď mamička s Hnědulkou prišli. Keď to mamička videla, usmiala sa na Uhlíka a povedala „To je dobrý chlapec!“. Posadila Hnědulku do kuchyne na sedačku a rozsvietila svetlo v kuchyni. Potom išla po Uhlíka, vzala ho z koberca a doniesla ho tiež do kuchyne do sedačky. Uvarila mlieko, aby urobila deťom na raňajky krupicovú kašu. Sama si urobila chlieb a potom dorobila kašu pre deti a dala ju do tanierov. Potom na ňu dala cukor, aby to deťom chutilo. Pripravila lyžice, položila ich na stôl a došla po čisté podbradníky pre Hnědulku a Uhlíka. Priviazala ich deťom na krk, pohladkala Hnědulku aj Uhlíka, zaželala im dobrú chuť. Pritiahla si ich bližšie k sebe a dávala im do pusiniek. Hnědulke aj Uhlíkovi to chutilo a tak zjedli skoro všetko, len trošku nechali, pretože už mali plné bruštek. Keď deti, Hnědulka a Uhlík, dojedli, mamička im poutierala ústa, zložila im podbradníky, dala im pusu a sadla si ku stolu, pretože ešte nemala dojedené raňajky. Mamička pomaly raňajky dojedala a aby si to aspoň raz vychutnala, jedla pomaly. Celý čas, čo raňajky jedla, sa na ňu deti pozerali s veľkým záujmom. Smiali sa na ňu, mamička to dojedla a dala všetok riad na hromadu a odišla od stola. Pustila si vodu, dala si Jar na riad a začala umývať riad.
Keď ho umyla, pustila televízor, kde dávali program pre deti. Volalo sa to „O dvoch čertoch a jednej kozi“ a vystupovali tam rôzne postavy ako čert, kominár a malý chlapec a tiež koza. Bol to program o tom, ako príde čertík ku koze, je na ňu strašne dobrý a dá jej strašne veľa darčekov. Program trval asi štvrť hodiny a deťom, Uhlíkovi aj Hnědulke, sa to veľmi páčilo a pretože sa im to páčilo, tak ten program sledovali a mamička si zatiaľ mohla poprať a vyžehliť. Stihla to akurát, práve keď program končil, mala to mamička Pochodeň všetko urobené a tak sa potešila, že to krásne stihla a že sa zase bude venovať Hnědulke a Uhlíkovi.
Vypla televízor, vzala im deku, sadla si k nim a čítala im knižku, ktorú deti už veľmi dobre poznali. Tá knižka sa volala „Ako rastú kvety“ a boli pri poslednej kapitole. Mamička otvorila knižku a začala čítať o tom, ako začínajú kvitnúť prvé jarné kvietky, snežienky. Bola to posledná rozprávka v tejto knižke, ktorú Pochodeň Uhlíkovi a Hnědulke čítala. Keď Pochodeň dočítala, Ohníček práve prišiel z práce a odomykal dvere od bytu. Mamička vzala obe deti, každé na jednu ruku a išla s deťmi otvoriť ockovi. Keď Pochodeň otvorila Ohníčkovi dvere, Ohníček pozdravil, pohladkal Hnědulku a Uhlíka, Pochodni dal pusu a spýtal sa, ako sa mali. Pochodeň Ohníčkovi povedala, že mu to povie, keď príde do obývačky a išla s deťmi variť obed do kuchyne. Posadila ich v kuchyni na sedačku a urobila pre seba aj pre Ohníčka zemiaky a párok.
Obed bol rýchlo hotový a Ohníček s Pochodňou mohli hneď začať jesť. Deti nakŕmili až keď sa Pochodeň a Ohníček sami najedli. Mali zemiakovú kašu a deťom to veľmi chutilo, pretože mali strašný hlad, strašne rýchlo zjedli a mamička Pochodeň aj ocko Ohníček sa z toho tešili. Deti Hnědulka a Uhlík začali byť unavené a tak ich mamička a ocko odniesli do izby do postieľky, prikryli ich čertou dečkou a išli do obývačky. Tam si Ohníček s Pochodňou sadli a chvíľu sa rozprávali. Pochodeň rozprávala, ako sa Uhlík naučil chodiť a Ohníček, keď to počul, mal z toho veľkú radosť.
Keď sa deti o chvíľu zobudili, bol už skoro večer a Ohníček s Pochodňou Hnědulku aj Uhlíka vykúpali, prezliekli ich do čistej bielizne, navoňali ich krémom na tvár pre bábätká a potom si ich odniesli do obývačky. Sadli si tam s nimi a chvíľu sa rozprávali. Mamička Pochodeň urobila na večeru piškóty a čaj a povedala Ohníčkovi, nech nakŕmi Hnědulku a ona že nakŕmi Uhlíka. Pochodeň si sadla s Uhlíkom, dala mu podbradník, vzala si tanier a dala mu piškóty s čajom. Deti nemali veľký hlad a jedli len málo. Pretože boli unavené, dali rodičia Hnědulku a Uhlíka do postieľky, zaspievali im pesničku, pohladkali ich po vláskoch, povedali im „Dobrú noc“ a išli robiť večeru pre seba. Urobili si chleby s maslom a so syrom, sadli si ku stolu a začali jesť. Keď to Pochodeň a Ohníček dojedli, išli sa postupne umyť a keď sa obaja umyli, išli a ľahli si do svojich postelí, povedali si dobrú noc, dali si pusu, vzali sa za ruky, zaželali si ešte raz dobrú noc a potom zaspali a spali až do rána.

Prekotúľal sa rok

Rok ušiel ako voda a Hnědulka a Uhlík oslavovali prvé narodeniny. Skončil práve január a začínal február. Hnědulka a Uhlík mali narodeniny. Bol utorok. Keď sa Ohníček zobudil, bola ešte tma, práve bola šiesta hodina, to bol čas, keď Ohníček chodil do práce. Ohníček kým vstal, pretiahol sa v posteli, zívol a potom až vstal z postele a išiel sa umyť a obliecť. Keď sa umyl, vzal si zo skrine sako a nohavice. Sako aj nohavice boli zelené a k tomu si vzal bielu košeľu a zelenú kravatu a zelené topánky. Keď sa Ohníček takto obliekol, pozrel sa do zrkadla, aby videl, ako v tom obleku vyzerá. Učesal sa a išiel do kuchyne. Rozsvietil si a postavil si kanvicu na jahodový čaj. Voda sa rýchlo uvarila, vybral si z chladničky maslo a marmeládu a namazal si dva chleby. Potom si ich zabalil do servítka a dal ich do vrecka a dal si ich do tašky, kde mal pracovné veci. Bolo už neskoro a Ohníček už mal byť v práci a tak sa rozhodol, že sa naraňajkuje až tam. Čakal, kým sa mu uvarí čaj a zatiaľ si vybral zo skrinky termosku, tmavozelenú, nalial do nej čaj, osladil ho, zaskrutkoval uzáver a dal si termosku do tašky a išiel do práce.
Keď Ohníček zamkol dvere, Uhlík a Hnědulka sa zobudili. Mali už chvíľu otvorené očká a aby im nebola dlhá chvíľa, vzali si hračku a začali sa rozprávať. Už boli dlho hore, keď sa konečne zobudila aj mamička Pochodeň. Vstala z postele a išla sa pozrieť do kuchyne, či Ohníček už odišiel do práce. Keď Ohníček v kuchyni nebol, mamička rozsvietila, postavila mlieko a zapálila pod ním, aby sa im ohrialo, kým dôjde po deti. Išla do ich izby. Videla, že deti už nespia, vzala ich z postieľky a odniesla ich obe naraz do kúpeľne, kde im umyla tváričky, ručičky a učesala im ich vlásky. Keď im toto všetko mamička urobila, odniesla ich do obývačky, dala ich na koberec a povedala „Hnědulko a Uhlíku, pekne sa tu hrajte a buďte tu dobrí, ja o chvíľočku prídem!“ a išla do kuchyne vypnúť pod mliekom, pretože to mlieko už bolo dosť ohriate.
Urobila deťom kakao, vzala taniere a dala do nich piškóty a zaliala ich ohriatym mliekom. Potom išla k deťom do izby po čisté veci, aby ich mohla prezliecť. Hnědulke vzala hnedé tričko a biele dupačky, Uhlíkovi biele tričko a hnedé dupačky. Zavrela skriňu, dvere od izby Hnědulky a Uhlíka a išla do obývačky. Položila si čisté šaty k deťom na koberec a došla si do kúpeľne po žinku na zadočky. Potom si deti postupne vzala a prezliekla ich. Najprv vzala Hnědulku, vyzliekla jej špinavé oblečenie, umyla jej zadoček a dala jej hnedé tričko a biele dupačky. Potom ju ešte namazala a dala jej pusinku a usmiala sa na Hnědulku. Hnědulka sa potešila, usmiala sa tiež a pritom mrštila ručičkou. Mamička potom Hnědulku vzala a odniesla si ju do kuchyne na sedačku a išla urobiť Uhlíka. Vzala si Uhlíka, položila ho na sedačku, vyzliekla mu špinavú bielizeň, poutierala mu zadoček, ktorý mal špinavý, dala mu hnedé dupačky a biele tričko.
Obom deťom to veľmi pristalo a mamička z toho mala hroznú radosť, že práve ten deň mali Hnědulka a Uhlík prvé narodeniny v živote a vyzerali veľmi krásne. Mala radosť, ako tie deti na ich slávny deň, na ich prvé narodeniny, krásne obliekla. Potom Uhlíka ešte mamička Pochodeň namazala krémom na tvár pre bábätká a pohladkala ho po vlasoch a dala mu pusinku ako Hnědulke. Uhlík sa potešil a začal kopať mamičku samou radosťou. Mamička ho zatiaľ odniesla do kuchyne, posadila ho k Hnědulke do sedačky, obe deti pripla suchým zipsom, aby nespadli, dala im podbradníky, vzala si dve normálne lyžice a povedala „Dobrú chuť, Hnědulko a Uhlíku, nech vám to dnes chutí! Máte totiž slávny deň! Máte prvé narodeniny vo svojom živote!“ a kým im dala do pusiniek, ešte sa mamička na Hnědulku a Uhlíka usmiala a oni na ňu tiež, ako keby rozumeli tomu, čo im mamička pred chvíľkou povedala. Deti mali piškóty s mliekom veľmi rady a tak to netrvalo ani desať minút a už to dojedli. Mamička Pochodeň povedala „Ešte čajíček!“ vzala hrnčeky, dala im tam trochu cukru a naliala teplý čaj. Mala ho pripravený, vychladený tak, aby ho mohli Hnědulka a Uhlík hneď piť. Deti mali hrozný smäd a bola im zima a tak čaj vypili hneď, mamička sa nestačila čudovať, ako ju deti prekvapili, že ten čaj vypili. Keď Hnědulka a Uhlík vypili ovocný čaj, mamička ich pochválila, poutierala im ústa. Zložila podbradníky, položila ich na stôl, hrnčeky a tanieriky po Hnědulke a Uhlíkovi rovno umyla, aby mala prázdny drez.
Deti sa na mamičku Pochodeň celý čas pozerali a boli strašne dobré. Pochodeň umyla riad a spomenula si, že ešte sama neraňajkovala. Naliala si ovocný čaj a dala si chlieb, maslo a na to soľ. Potom si sadla ku stolu a začala jesť. Pochodeň zjedla raňajky a vypila čaj, dala riad po sebe do drezu a vzala Hnědulku a Uhlíka na koberec a išla do izby po čertiu deku a prikryla ich čertou dekou. Pretože boli unavené, deti zaspali. Nechali si snívať pekný sen o tom, ako majú prvé narodeniny, majú veľkú tortu a dostávajú kopec darčekov.
Mamička Pochodeň vyšla z kuchyne do obývačky, aby sa pozrela, čo deti robia a videla, že spia. Išla zase do kuchyne, urobila si cesto na tortu a naliala ho do formy a dala piškótovú tortu do rúry. Piekla sa asi pol hodiny, potom ju mamička Pochodeň vybrala z rúry a vybrala ju z formy, dala ju na tanier s obrázkami a na ňu dala ovocie, ktoré mali Hnědulka a Uhlík radi, boli to pomaranče, jahody a broskyne. Keď mala tortu hotovú, išla do skrinky a vzala jednu bielu sviečku a dala ju na tortu. Potom tortu dala do chladničky, aby bola pripravená, keď príde popoludní ocko z práce, aby potom mohli zaželať Uhlíkovi a Hnědulke k narodeninám a mali dobrú tortu. Mamička tortu urobila a deti ešte spali a tak si Pochodeň išla sadnúť na sedačku do obývačky, vzala si knižku a čítala si.
Keď mamička Pochodeň dočítavala knižku, prišiel ocko Ohníček z práce. Práve odomykal dvere, keď mamička tú knižku zatvárala. Ohníček si vzal domáce oblečenie a topánky, potom išiel do obývačky a deti sa práve prebúdzali. Ohníček si vzal Hnědulku a Uhlíka na kolená, dal im pusu a mamička Pochodeň naliala deťom čaj a poprosila Ohníčka, nech dá Hnědulke a Uhlíkovi napiť. Potom išla do kuchyne do chladničky, kde mala tortu. Zapálila sviečku a niesla ju opatrne do obývačky. Keď to Hnědulka s Uhlíkom videli, mali vyvalené očká a strašne sa im to páčilo. Keď mamička doniesla tortu do obývačky a položila ju na stolík, dali Hnědulke a Uhlíkovi Pochodeň s Ohníčkom darčeky. Keď to vybalili, Hnědulka a Uhlík si to prezerali a veľmi sa im to páčilo a pretože najprv nevedeli, čo to je, tak to strčili do úst. A ono to píplo! Dostali totiž obaja od mamičky a ocka krásne flautičky vhodné pre najmenšie deti! Deti sa z toho veľmi potešili a keď na to Hnědulka a Uhlík zapískali, mamička sa potešila a ocko tiež a usmial sa.
Keď si deti vybalili všetky darčeky, čo dostali, mamička Pochodeň a ocko Ohníček im spoločne zaželali všetko najlepšie a dali im pusu. Mamička Pochodeň si sadla k Hnědulke a Uhlíkovi na sedačku a poprosila Ohníčka, aby sfúkol sviečku a rozkrojil deťom aj im tortu na štyri kusy. Tú tortu mali malú. Ohníček vstal, sfúkol sviečku a keď sfúkal sviečku, Uhlík s Hnědulkou sa naňho pozerali a mali pritom vyvalené oči. Ocko Ohníček došiel do kuchyne po nôž, tanieriky na tortu a lyžičky a išiel do obývačky. Tam lyžičky aj taniere postavil na stolík a rozkrájal tortu pre Hnědulku a Uhlíka, pre Pochodeň a pre seba. Potom podal mamičke Pochodni torty pre Hnědulku a Uhlíka a sadol si vedľa nich. Vzal si Hnědulku na kolená a začal ju kŕmiť. Mamička mala Uhlíka a tiež mu dávala do pusinky. Torta deťom veľmi chutila ale išlo im to pomaly. Keď to konečne dojedli, ocko s Hnědulkou podal mamičke tortu a potom si vzal tiež. Keď mamička s ockom jedli tortu, mali Hnědulku aj Uhlíka obaja na kolenách.
Keď to Pochodeň s Ohníčkom dojedli, deti začali pomaly zaspávať. Mamička s ockom ich odniesli do izby, dali ich do postieľky, poutierali im ústa, aby si nezašpinili postieľku, zaželali im dobrú noc a zhasli lampičku. Potom odišli do obývačky, Ohníček s Pochodňou si sadli a spomínali na to, aké to bolo, keď sa im pred rokom narodili deti, Hnědulka a Uhlík a ako sa spoločne radovali s tetou Briketou. Keď si dorozprávali, mamička uvarila deťom čajík a povedala ockovi Ohníčkovi, aby doniesol Hnědulke a Uhlíkovi čaj do izbičky, keď sa zobudia, aby sa mohli napiť a povedala ockovi, nech to položí na ich stolík. Ocko vzal oba čaje a išiel s nimi k deťom do izby, tam si rozsvietil malú lampičku, aby deti nezobudil a položil im ich na stôl, ktorý mali pri postieľke.
Keď videli Hnědulka a Uhlík ocka, začali sa prebúdzať a otvárať očká. Ocko, keď už boli deti hore, vzal podbradníky a dal im ich okolo krku a začal im dávať čajík, aby deti nemali smäd. Keď bol ocko u Hnědulky a Uhlíka príliš dlho, išla sa mamička Pochodeň za ním pozrieť a videla, že Ohníček dáva Hnědulke napiť, dala deťom pusu, pohladkala ich a vzala si čaj pre Uhlíka a dala mu napiť. Keď už to mal Uhlík vypité, Hnědulka bola len v polovici, pretože pila strašne pomaly. Keď to Hnědulka aj Uhlík dopili, Pochodeň poprosila Ohníčka, aby došiel do kúpeľne po žinku, aby im mohli poutierať ústa. Ohníček o chvíľu doniesol žinku, dal jednu Pochodni pre Hnědulku, druhú si nechal pre Uhlíka.
Potom im dali dobrú noc, pohladkali ich, zhasli lampičku a ocko Ohníček pustil deťom kazetu s uspávankami pre deti a potom odišiel a zavrel za sebou dvere. Deti počúvali, až z toho zaspali a spali. Mamička s ockom si urobili večeru, sadli si ku stolu, zaželali si „Dobrú chuť!“ a začali jesť. Keď sa najedli, umyli sa a išli obaja do postele spať. Prikryli sa, Pochodeň povedala Ohníčkovi „Dobrú noc, Ohníčku!“. Ohníček jej na to odpovedal „Dobrú noc, Pochodni, pekne sa vyspi!“. A kým zaspali, chytili sa za ruky a premýšľali o tom, čo budú robiť nasledujúci deň, až z toho obaja zaspali a nechali si obaja snívať krásny sen o tom, ako sú šťastní, že majú Hnědulku a Uhlíka.