Čierny pracant

Horí, horí! Zvuk hasičskej sirény zdvihol Frantu od stola. Franta bol hasič a práve mal pohotovosť. A tak rýchlo schmatol blúzu, opasok, skočil do čižiem a bežal k tyči, po ktorej zišiel do garáže. Nasadol do auta a doobliekal sa. Keďže bolo obdobie dovoleniek a zároveň časť hasičov bola pri inom požiari, vyrazili len štyria, vrátane vodiča. „Horí hala vzadu v továrni,“ hlásil vodič, keď vyrážali. Hasičské auto uháňalo mestom a jeho siréna ohlasovala: „Horí, horí, horí!“ O malú chvíľu uvideli stĺp dymu a potom už boli pri továrni. Len čo auto zastavilo, Franta vyskočil a naťahoval hadice. Tonda, jeho parťák, ich medzitým pripojil k čerpadlu na hasičskom aute. Po dohode s veliteľom sa pustili do hasenia. Zrazu pribehol vyľakaný pán a kričal: „Jeden z našich zamestnancov sa nestihol evakuovať. Pomôžte mu, prosím, von, nech teraz nie je jeho súdny deň.“ „Ideálne by to chcelo zásahovú jednotku, ktorá by šla dovnútra. Ale nie je nás dosť,“ vraví veliteľ zásahu. „Ja tam s Tondom pôjdem,“ navrhuje Franta, „veď ho tam nenecháme, musíme to aspoň skúsiť.“ „Jasné,“ prikývne Tonda, „sme zohratá dvojka.“ „Dobre, môžete,“ odpovedá veliteľ. Franta s Tondom si nasadili dýchacie masky, pretože tušili, že v hale bude plno dymu. Franta vzal sekeru, baterku a hasiaci prístroj, Tonda zasa ťahal hadicu. Vnútri toho nebolo veľa vidieť, pretože objekt bol plný dymu. Zhora padali kusy roztaveného a niekedy aj horiaceho plastu. Franta s Tondom sa opatrne plazili po zemi a pátrali po stratenom človeku. „Hej, všade naokolo je teraz dym, ale tamto vidím niečo ako ľudský tieň,“ volá Franta na Tondu. „Naozaj to vyzerá ako človek, poďme.“ O chvíľu už boli pri prevrátenom stole, pod ktorým ležal muž so zaklinenou nohou. Na stôl spadla skriňa plná papierov, a tak im chvíľu trvalo, kým stôl nadvihli a muža vyslobodili. Muž bol v bezvedomí, ale dýchal. Keď sa ubezpečili, že okrem bezvedomia a pomliaždenej alebo zlomenej nohy mu nič nie je, Franta ho začal ťahať von. „Máme ho! Kde je sanitka?“ volá Franta a podľa pokynov ide k sanitke. Zdravotníci prevzali muža do starostlivosti. Keďže sa nadýchal dymu, dali mu hneď kyslíkovú masku a previezli ho do neďalekej nemocnice. Okolo stojaci ľudia tlieskali a jasali, ale niektorí sa uchichtávali. Franta nechápal, čomu sa smejú, ale časom to zistil. Smiali sa jeho zovňajšku, pretože sa na ňom nachytali sadze a kúsky roztaveného plastu, takže vyzeral ako kominár. Odvtedy začali kolegovia hovoriť Frantovi „čierny Franta“ a keďže vedel priložiť ruku k dielu, tak aj „čierny pracant“. Hoci to bola prezývka skôr hanlivá, Franta sa nehneval. Vedel, že ju získal vtedy, keď zachránil človeka, a že to tak v živote chodí. Niekedy robíme dobré veci, ktoré nikto neocení alebo sa im aj vysmeje. Ale to nás od nich nemôže odradiť. Požiar sa nakoniec podarilo uhasiť a Franta sa konečne mohol umyť a ísť naberať sily poriadnym spánkom.