Barón Prášil

Žil, nežil kdesi barón Prášil. Prečo mu hovorili Prášil? No preto, že mu ústa išli, len sa tak prášilo, ale nikto nevie, či bolo pravda všetko, čo rozprával. Nuž, počúvajte ho sami. Takto rozprával:

„Raz som išiel na saniach pustou, zasneženou krajinou. Zrazu počujem z diaľky dlhé vytie. Vlci! Popohnal som koňa, ale veľa mi to nepomohlo. Za chvíľu som videl, že sa za mojím chrbtom ženie obrovský vlk. Skočil po mne, ale ja som sa rýchlo prikrčil na dno sání. Bolo ticho! Pomaly som sa dvíhal a čo vidím!
Vlk dopadol na môjho koňa a začal ho požierať od chvosta k hlave. Lenže keď ho zožral celého, ocitol sa takto v konskom postroji. Krk mal navlečený v chomúte. Chytil som bič a začal som vlka vyplácať. Tak som ho skrotil, že ťahal moje sane až do mesta.

Iná príhoda sa mi stala s jeleňom. Sedel som raz v lese a jedol čerešne. Zrazu sa objavil krásny jeleň. Vyskočím, chytím pušku, ale pomýlil som sa a namiesto náboja som ju nabil čerešňovou kôstkou. Jeleňa som trafil, ale kôstka ho pochopiteľne nezabila a ušiel.
Viete, čo sa stalo o rok? Stretnem vám v lese zase toho jeleňa a hľa! Medzi parohami mu vyrástol čerešňový stromček, plný zrelých čerešní. To sa mu moja kôstka zasekla pod kožu a ujala sa. Zastrelil som ho znovu a mal som tak na večeru pečeň a k tomu hneď čerešňový kompót. To bola pochúťka.

Raz som sa zase vybral na lov kačíc. Bolo ich na jazere plno, ale na svoju zlosť som zistil, že som nechal doma náboje. Ale hneď som mal nápad. Mal som vo vrecku kus slaniny. Pokrájal som ju, priviazal na kus špagátu a hodil do vody. Jedna kačica moju udicu uvidela, prehltla slaninu a už bola chytená. A tak som chytil druhú, tretiu a celé húfy.
To však nebol koniec! Zrazu sa kačice splašili a vyleteli do oblakov. Mňa vytiahli so sebou. Našťastie ma zaniesli nad môj zámok a rovno do komína. Tak som sa dostal domov. Kačice som však nepustil. Bola z nich dobrá pečienka.
No ešte šikovnejšie som lovil jarabice. Aj vtedy som zabudol náboje doma, ale to mi neprekážalo. Nabil som do pušky vŕbový prút a jednou ranou som prestrelil hneď sedem jarabíc. Pes mi ich pekne doniesol aj s prútom.

Zle to však so mnou bolo, keď som sa raz v horách stretol na úzkom chodníčku s tigrom. Chcel som ujsť, ale vtom vidím, že za mnou stojí krokodíl. Obaja dravci ma chceli prehltnúť. Tiger vyskočil a ja som sa rýchlo hodil na zem. A čo sa nestalo. Tiger ma preletel a dopadol rovno do otvorenej papule krokodíla. Ten ho však nemohol ani prehltnúť, ani vypľuť. Ja som medzitým bežal domov rýchlo po sekeru. Vrátil som sa a jednou ranou som odsekol hlavu krokodílovi aj tigrovi a bol som zachránený. No, šikovný človek si musí vždy poradiť.“