Letná chrípka nie je mýtus. S čím v lete najčastejšie chorľavieme a ako sa brániť?

Hoci si nádchu, prechladnutie alebo chrípku najčastejšie spájame s jeseňou a zimou, nevyhýbajú sa nám tieto choroby ani v teplých mesiacoch roka. Na vine bývajú najčastejšie teplotné výkyvy pri zmene počasia alebo teplotné šoky, ktoré si spôsobujeme sami, napríklad keď z vonkajšieho tepla prejdeme rovno do klimatizovanej budovy. O prechladnutí pri večernom posedení pri grile alebo tým, že si na sebe necháme mokré plavky, ani nehovoriac.

Zatiaľ čo na jeseň a na jar majú nádchu a prechladnutie zvyčajne na svedomí rinovírusy, letné respiračné infekcie spôsobujú prevažne enterovírusy. Kvôli tomu môžu mať tieto choroby v lete o niečo iný priebeh ako v chladnejších mesiacoch – napríklad sa k nádche, kašľu, boľavému hrdlu a zvýšenej teplote častejšie pridružujú bolesti uší a hlavy, bolesti brucha, niekedy aj s vracaním a hnačkou, a celková vyčerpanosť. To „letnú chrípku“ v očiach ľudí často robí ešte oveľa nepríjemnejšou ako tú „klasickú“ zimnú. V tomto ohľade však treba prirátať aj psychologický faktor: zatiaľ čo v zime málokomu prekáža ležať zalezený v posteli, odpočívať a piť teplý čaj, v lete sa takéto „maródovanie“ vníma ako omnoho viac obťažujúce.

S teplotnými šokmi súvisí aj ďalšia pomerne bežná letná choroba, angína. Zatiaľ čo v zime sú obvyklejšie angíny bakteriálne, v lete nás postihne bežnejšie angína vírusová. Tá sa od bakteriálnej angíny, najčastejšie streptokokového pôvodu, zvyčajne líši tým, že pacient nemá povlečené mandle a na nich biele bodky, nazývané čapy. Vírusové angíny nemožno liečiť antibiotikami, pretože tie na vírusy nepôsobia. Pacienti sú tak odkázaní hlavne na pokoj na lôžku s dostatkom tekutín, vhodné sú aj zábaly hrdla, napríklad Priessnitzov, a pravidelná dezinfekcia ústnej dutiny. Ak majú horúčku, od lekára dostanú predpísané antipyretiká, bolesť v krku možno zmierniť analgetikami. Angínu, či už vírusovú, alebo bakteriálnu, by ľudia určite nemali prechodiť, a naopak sa ju snažiť čo najporiadnejšie doliečiť. Nedoliečená angína sa nielen môže vracať či prerásť do chronickej, ale môžu sa k nej pridružiť aj ďalšie problémy, predovšetkým hnisavé abscesy v hrdle či zápaly dutín alebo uší.

Ako vidno, choroby sa nám v lete ani zďaleka nevyhýbajú, a preto je dôležité nepoľavovať v starostlivosti o svoje zdravie. Obzvlášť rizikové sú už spomínané teplotné šoky, preto sa neradí preháňať to v horúcich dňoch s klimatizáciou, ochladzovaním sa v ľadovej vode či ľadovými nápojmi a pochúťkami, ktoré môžu oslabiť naše sliznice. Teplotné šoky sú značným náporom na imunitu, ktorú je preto dôležité čo najviac podporovať, aby vírusy a baktérie nemali šancu zaútočiť.

Obranyschopnosť posilní kvalitný odpočinok a dostatočný spánok, vhodný jedálniček, ktorý nezaťaží trávenie, ale naopak našim črevám dodá vlákninu a probiotiká, a samozrejme rozumná fyzická aktivita na čerstvom vzduchu. Pomôcť môžu aj kvalitné doplnky stravy.

Okrem chorôb v lete tiež hrozí, že si častým pobytom vo vode privodíme zápal vonkajšieho ucha. Ten môže prepuknúť ako následok podráždenia kože zvukovodu, ale práve aj tak, že sa do zvukovodu dostane na dlhší čas voda. Obzvlášť rizikové je plávanie v prírodných neupravených vodách, v ktorých sa môžu množiť baktérie. Vlhké a teplé prostredie infekcii svedčí a tá sa potom ohlási ako pálčivá bolesť ucha spojená so zhoršením sluchu, zaľahnutím a svrbením ucha i výtokom z ušného kanálika. Objaviť sa môže aj horúčka.

Zápal sa lieči najčastejšie antibakteriálnymi ušnými kvapkami, bolesť možno zmierniť voľnopredajnými analgetikami, napríklad paracetamolom. „K zápalu vonkajšieho ucha sú náchylnejšie deti než dospelí, pretože majú užšie zvukovody, a tie sa im tým pádom horšie vysúšajú. Prevenciou je kúpanie v čistej vode, nepotápať sa a prípadne používať vhodné ušné kvapky. Pomôže aj celkové posilňovanie obranyschopnosti,“ odporúča detský lekár Richard Rýznar.

• Úrad verejného zdravotníctva SR — Listerióza
• Štátna veterinárna a potravinová správa SR — Úvodná stránka
• Národný portál zdravia (NCZI) — Dieťa v rodine
• Ministerstvo zdravotníctva SR — Sieť ambulantných pohotovostí