Vyhľadávanie informácií o zdraví na internete. Áno alebo nie?

V odbornej literatúre sa používa termín kyberchondria (alebo tiež "doktor Google"). Označuje stav, keď opakované vyhľadávanie zdravotných informácií vedie k zvyšovaniu úzkosti namiesto jej zníženia. Typický priebeh vyzerá takto:

• človek zadá jeden príznak
• narazí na široké spektrum diagnóz (vrátane vzácnych)
• začne sa sústrediť na najhoršie scenáre
• hľadá ďalšie informácie na „potvrdenie“ obáv

Výsledkom je začarovaný kruh, v ktorom už nejde o hľadanie odpovede, ale o hľadanie istoty. Tá na internete často neprichádza.

1. Zvýraznenie vzácnych ochorení

Internet neodráža pravdepodobnosť, ale dostupnosť informácií. Vzácne a závažné diagnózy bývajú opísané podrobnejšie ako bežné, neškodné stavy. Človek tak ľahko získa dojem, že sú častejšie, než v skutočnosti sú.

2. Absencia individuálneho kontextu

Zdravotné informácie na internete sú všeobecné. Nezohľadňujú vek, anamnézu, dĺžku trvania ťažkostí, celkový zdravotný stav. Bez týchto údajov je akýkoľvek záver veľmi obmedzený.

3. Algoritmy zvýhodňujú emócie

Vyhľadávače aj sociálne siete uprednostňujú obsah, ktorý púta pozornosť. Sú to často články s dramatickými titulkami alebo extrémnymi príbehmi. Negatívne informácie majú prirodzene väčší dopad, čo súvisí s psychologickým javom nazývaným negativity bias (negatívna zaujatosť či skreslenie). To je psychologický jav, pri ktorom ľudská myseľ prikladá väčšiu váhu, pozornosť a pamäť negatívnym informáciám, emóciám alebo zážitkom než tým pozitívnym.

4. Miešanie odborných a neoverených zdrojov

Na internete sa popri sebe objavujú medicínsky overené informácie, osobné skúsenosti a neaktuálne alebo nepresné články. Pre laika je často ťažké tieto zdroje rozlíšiť.

Pri zadávaní otázok typu „bolesť na hrudi príčiny“ alebo „dlhodobý kašeľ čo to znamená“ ľudia často preskakujú medzi zdrojmi bez hlbšieho porozumenia. Tiež si vyberajú informácie, ktoré potvrdzujú ich obavy, ignorujú pravdepodobnosť jednotlivých diagnóz a zamieňajú všeobecný popis za vlastnú diagnózu. To môže viesť k prehnanému strachu, ale aj naopak k podceneniu vážnych príznakov.

Internet má v oblasti zdravia svoje miesto, ak sa používa správne. Je vhodný napríklad na základnú orientáciu v príznakoch, informácie o prvej pomoci, prevencii a zdravom životnom štýle, hľadanie kontaktu na zdravotnícke zariadenie. V týchto situáciách môže byť veľmi užitočný a šetrí čas.

Naopak existujú situácie, keď by mal vyhľadávač ustúpiť odborníkovi:

• príznaky sa zhoršujú alebo trvajú dlhšie
• objavujú sa varovné signály (dýchavičnosť, bolesť na hrudi, poruchy vedomia)
• neistota pretrváva aj po prečítaní informácií
• úzkosť narastá

Lekár má oproti internetu zásadnú výhodu - pracuje s konkrétnym pacientom, nie so všeobecnou informáciou.

Aby vyhľadávanie zdravotných informácií neprinášalo zbytočný stres, pomáha dodržiavať niekoľko zásad:

• vyberať dôveryhodné zdroje (odborné weby, zdravotnícke inštitúcie)
• nehodnotiť stav podľa jedného článku
• vyhýbať sa diskusným fóram ako zdroju diagnózy
• brať do úvahy pravdepodobnosť, nielen možnosť
• obmedziť opakované „kontrolné“ vyhľadávanie

Digitálna dostupnosť informácií zmenila spôsob, akým ľudia pristupujú k zdraviu. Priniesla väčšiu informovanosť, ale aj nové typy úzkosti. Zásadné je uvedomiť si rozdiel medzi informáciou a diagnózou. Práve preto je dôležité používať internet s rozvahou, teda ako prvý krok, nie ako konečné riešenie.

• IPčko — Krízová linka pomoci IPčko, nonstop a bezplatne 0800 500 333
• Liga za duševné zdravie — Linka dôvery Nezábudka, nonstop a bezplatne 0800 800 566