Sladkosti a soľ? Od kedy a v akej miere?

Ak už jedlo solíte, môžete použiť akúkoľvek jódovanú kuchynskú soľ - klasickú aj morskú. Jód je dôležitý pre správnu funkciu štítnej žľazy a v bežnej strave ho nebýva dostatok. Nájdeme ho aj v morských rybách, riasach alebo niektorých minerálnych vodách. Ak doma nesolíte vôbec, ale jete potraviny, ktoré soľ prirodzene obsahujú, nie je to problém. Dospelý človek by mal prijať približne 3-4 g soli denne.

Niektoré deti rady oblizujú soľničku, čo rodičia často vyhodnotia ako nedostatok soli. V skutočnosti ide skôr o zvedavosť a tento zvyk je vhodné zastaviť.

Soľ možno čiastočne nahradiť bylinkami a korením, ale aj s nimi je dobré zaobchádzať striedmo. Už v tehotenstve je vhodné vyhýbať sa zelerovej vňati, škorici, levanduli alebo šalvii. Dojčiace mamičky by mali byť opatrné s výrazne aromatickým či pálivým korením, väčším množstvom cesnaku alebo mätou piepornou, ktorá môže znižovať tvorbu mlieka. Bazalku a zázvor je lepšie zaradiť až u starších detí.

Ak bábätko trpí kolikami, môže pomôcť fenikel - buď vo forme čaju u dojčiacej mamičky, alebo neskôr v malom množstve v príkrmoch. Podobne pôsobí rasca, aníz či koriander. Vždy začínajte štipkou jednej bylinky a nekombinujte viac druhov naraz. Ak sa objavia kožné alebo tráviace ťažkosti, bylinku vyraďte.

Do prvých príkrmov môžete pridať petržlenovú vňať, ale až po uvarení, aby si zachovala cenné látky. Rovnako tak možno použiť malé množstvo kôpru, tymianu alebo rozmarínu. Majorán a oregano zaraďujte až u starších detí. Vždy je lepšie používať čerstvé alebo kvalitné sušené bylinky. Korenicé zmesi bez soli možno použiť len výnimočne. Bujóny, sójová omáčka a ďalšie výrazne slané dochucovadlá nie sú pre malé deti vhodné.

U dospelého človeka sa odporúča približne 3-4 g soli denne, maximálne 6 g. Prisoľovanie nie je z fyziologického hľadiska nutné, pretože soľ prijímame aj z bežných potravín. Deti navyše nemajú slanú chuť príliš v obľube až do dvoch rokov. Hneď ako dieťa začne jesť to isté čo vy, je dobré variť s menším množstvom soli a korenia a dochucovať až po odobratí detskej porcie.

Nadmerné množstvo soli zaťažuje obličky. U ľudí s dispozíciou na vysoký krvný tlak sa môžu ťažkosti prejaviť skôr. U dospelých môže nadbytok soli prispievať k opuchom alebo k postupnému odvápňovaniu kostí. Naopak pri veľkej fyzickej záťaži alebo pri hnačkách je vhodné doplniť tekutiny a minerály, u dospelých napríklad minerálnou vodou alebo vývarom. Pri hnačke u detí sa poraďte s lekárom a podávajte rehydratačný roztok; v horúcom počasí deťom dopĺňajte tekutiny, najmä vodu.

Deti majú od narodenia prirodzenú náklonnosť k sladkej chuti. Materské mlieko je sladké a sladké sú aj niektoré prvé potraviny, ktoré dieťa ochutná, napríklad ovocie alebo obilné kaše. Nie je teda prekvapujúce, že sladká chuť je pre deti atraktívna. To však neznamená, že je potrebné sladiť alebo sladkosti zavádzať skoro. Naopak, ak dieťa prijíma nesladené pokrmy a pije nesladené nápoje bez problémov, je dobré tento stav udržať čo najdlhšie.

Často sa diskutuje, či začínať príkrmy zeleninou, aby si dieťa „nezvyklo na sladké“. Niektoré rodiny to tak robia, iné začínajú ovocím alebo kombináciou. Pravdou je, že žiadna z týchto ciest nie je zlá. Dôležitejšie ako poradie je celková pestrosť a to, aby dieťa malo možnosť spoznávať rôzne chute. Instantné obilné kaše bývajú samy osebe sladké a pre niektoré deti môžu byť ťažšie na trávenie, takže je dobré sledovať, ako na ne dieťa reaguje. Vhodnejšia a zdravšia varianta je pripravovať domáce kaše.

S dosladzovaním pokrmov nie je potrebné ponáhľať sa. Prirodzené cukry sú obsiahnuté v ovocí, obilninách aj strukovinách a dieťaťu bohato stačia. Ak už chcete jedlo osladiť, je vhodnejšie použiť ovocie, sušené ovocie, domácu marmeládu alebo kvalitný sirup. Med je možné zaradiť až po prvom roku. Pri nápojoch je ideálne, ak dieťa pije vodu alebo nesladené čaje. Hneď ako si zvykne na sladké pitie, býva ťažšie vrátiť sa k čistej vode.

Veľkou témou sú samotné sladkosti. Každá rodina k nim pristupuje inak a často do toho prehovára aj širšie okolie. Vo všeobecnosti sa odporúča, aby do 18 mesiacov boli sladkosti tabu. Dieťa ich nepotrebuje a sladkú chuť možno uspokojiť zdravšími potravinami. Mnoho rodičov sa snaží sladkosti oddialiť čo najdlhšie, ale realita je niekedy iná. Je úplne v poriadku, ak sa sladkosť objaví neskôr, ako ste plánovali, alebo ak ju dieťa ochutná u babičky. Dôležité je, aby sa z toho nestal každodenný zvyk.

Je dobré uvedomiť si, že sladkosti nie sú len otázkou chuti, ale aj návykov. Ak dieťa dostáva sladké ako odmenu, na upokojenie alebo spôsob, ako ho motivovať, môže si vytvoriť vzorec, ktorý sa neskôr ťažko mení. Rovnako tak ak je sladké bežnou súčasťou každého dňa, dieťa si na túto dostupnosť rýchlo zvykne. Naopak ak sú sladkosti príležitostné, dieťa ich vníma ako niečo výnimočné, nie ako samozrejmosť.

Na druhej strane je aj opačný extrém - úplný zákaz sladkostí. Niektoré mamičky nastavia veľmi prísne pravidlá a sladké doma vôbec nemajú. Zámer je pochopiteľný, ale môže to mať aj vedľajšie efekty. Dieťa môže mať pocit, že je „iné“ ako ostatné, alebo začne sladkosti vyhľadávať tajne, hneď ako sa k nim dostane mimo domova. Zakázané ovocie často chutí najviac. Vyvážený prístup býva z dlhodobého hľadiska udržateľnejší ako absolútna reštrikcia.

Dôležité je aj to, ako sladkosti prezentujeme. Ak dieťaťu ponúkneme ovocie a sladkosť zároveň, je skvelé, keď si vyberie ovocie – ale nie je nutné ho za to prehnane chváliť. Rovnako tak nie je potrebné dramatizovať, keď si vyberie sladkosť. Dieťa sa učí z nášho prístupu a z toho, ako o jedle hovoríme. Ak sladkosti nebudú ani démonizované, ani prehnane oslavované, dieťa si k nim vytvorí zdravší vzťah.

Sladké teda nemusí byť strašiakom, ale ani každodennou samozrejmosťou. Dôležité je, aby dieťa malo pestrú stravu, aby sladkosti neboli náhradou za jedlo a aby sa okolo nich netočila zbytočná pozornosť. Keď sa podarí nájsť rovnováhu, dieťa si sladké užije, ale nebude na ňom závislé.

• Úrad verejného zdravotníctva SR — Výživa, potraviny a kozmetické výrobky