Ranné nutričné programovanie

Podľa najnovších prieskumov vyplýva, že budúce zdravie človeka, jeho sklony k obezite a iným ochoreniam, vrátane civilizačných, môže významne ovplyvniť výživa tehotnej ženy aj jedálniček dieťaťa v prvých rokoch jeho života.

Early life Nutritional Programming (ENP) - veda o ranom nutričnom programovaní sa zameriava na to, ako správny jedálniček matky v tehotenstve a dieťaťa v jeho prvých rokoch pozitívne ovplyvňuje zdravie dieťaťa.

Skorší predpoklad, že o obezite rozhoduje u detí genetická predispozícia, sa podarilo vyvrátiť. Vedci zistili, že genetika ovplyvňuje zdravie dieťaťa iba z 20%, zatiaľ čo až z 80% ovplyvňujú vývoj a budúce zdravie dieťaťa okolité faktory, medzi ktoré patrí aj výživa. Genetická výbava sa síce nedá zmeniť, ale detský organizmus sa vie v prvých rokoch života prispôsobiť meniacemu sa prostrediu. Gény tak hrajú naozaj malú rolu vzhľadom na náchylnosť na civilizačné choroby. Naopak, životné prostredie je až do batoľacieho veku to, čo určuje, ktoré gény sa aktivujú a ktoré nie.

Nutričné programovanie vo výžive detí od počatia do troch rokov definuje:

• kvantitu a kvalitu potravín, ktoré má dieťa podľa veku prijímať,
• výživovo vyvážený jedálniček,
• pestrosť stravy s dôrazom na zaraďovanie aj zdanlivo menej obvyklých potravín už v ranom veku,
• stravu bohatú na zdroje energie najmä zo zložitých sacharidov,
• včasné odhaľovanie potravinových alergií.

V ranom veku je teda možné vďaka nutričnému programovaniu ovplyvniť u dieťaťa:

• fyziológiu - imunitný systém, funkciu mozgu a metabolizmus,
• správanie dieťaťa - stravovacie návyky.

Výživa detí podľa nutričného programovania

Nad- aj podvýživa majú zásadný vplyv na rast dieťaťa a jeho orgánov. Je možné ovplyvniť rozloženie tukovej hmoty, nastaviť správnu funkciu metabolizmu energie a tým znížiť riziko obezity v dospelosti. Na obezitu v dospelosti má vplyv aj príjem bielkovín. Najmä vyšší príjem živočíšnych a nižší príjem rastlinných bielkovín býva spájaný s vyšším rizikom vzniku obezity. Príjem živočíšnych bielkovín by nemal prekročiť 10% celkového energetického príjmu.

Materské mlieko obsahuje vysoké množstvo cholesterolu a napriek tomu ho majú dojčené deti v priebehu života nižší ako deti nedojčené. Metabolizmus dieťaťa sa v ranom veku naučí, ako s cholesterolom zaobchádzať, a vďaka tomu sa v dospelosti znižuje riziko kardiovaskulárnych chorôb. Výlučné dojčenie by sa malo z alergologicko-imunologického hľadiska podporovať počas minimálne 4 mesiacov, plné počas 6 mesiacov a čiastočné potom minimálne 9 mesiacov (Svetová zdravotnícka organizácia - WHO odporúča do dvoch rokov).

Nutričné programovanie sa tiež zameriava na včasné zapájanie potravín do jedálnička tak, aby bolo čo najviac znížené riziko vzniku potravinových alergií. Zatiaľ čo predtým sa odporúčalo na základe rodinnej anamnézy z jedálnička detí striktne vyradiť rôzne potraviny ako alergény, dnes sa na základe najnovších štúdií od tohto trendu upúšťa. Predchádzajúce hypotézy sa ukázali ako mylné, a tak teraz neplatí odporúčanie zavádzať alergény až medzi 1. - 3. rokom života. Teraz sa odporúča nezačínať s príkrmami u zdravých donosených dojčiat skôr ako po ukončenom 4. mesiaci veku a neskôr ako v ukončenom 6. mesiaci veku. Príkrmy majú byť zavedené ideálne ešte v čase, keď je dieťa aspoň čiastočne dojčené. Napríklad zo záverov štúdie vykonanej v Nórsku vyplýva, že ideálne obdobie na zavedenie lepku je medzi 4.-6. mesiacom veku. Jeho zavedenie pred 4. mesiacom, alebo naopak po 6. mesiaci zvyšuje výskyt celiakie a dojčenie v tomto prípade nie je protektívnym faktorom.