Horšie než pôrod

Už dvakrát som zažila trhanie zubov múdrosti. Dvakrát som zažila aj pôrod, takže môžem porovnávať. Keď si niekde prečítam, že pôrod je najbolestivejší zážitok v živote ženy, len sa usmejem. Raz som bola trhať pred 4 rokmi a druhýkrát minulý piatok. Keďže som vedela, do čoho idem, bola som na nervy už týždeň vopred. Vzhľadom na moju hrôzu z injekcií a ihiel je pre mňa „zážitok“ už samotné umŕtvenie. Vŕtanie mi nevadí a zvládam ho bez umŕtvenia krásne. Ale pri trhaní sa nedá nič robiť. Zhruba ten týždeň pred zákrokom som v noci pozorovala, že Deniska zle spí. Stále sa budila a trvalo aj pol hodiny, kým som ju znova uspala. Zaspáva iba pri dojčení, takže som bola dosť nevyspatá. Že by na ňu pôsobil stres prostredníctvom mlieka? Možné by to bolo, pretože teraz už spí zase vzorovo :-) kvôli mojej srdcovej vade musím vo štvrtok začať brať antibiotiká ako prevenciu proti zápalu, ktorý by sa mohol dostať do srdca. Rozmýšľam, či si vziať prášok, alebo si vymyslieť angínu a objednať sa na iný termín? Partner už má na piatok nahlásenú dovolenku, Natálka je ospravedlnená zo škôlky, rozhodnem sa teda prášok vziať. Aj tak tomu neujdem... Zubárku mám asi 25 km od nášho bydliska, v mieste, kde býva moja babka, máme preto naplánované byť cez víkend u nej. Preto je Naty ospravedlnená. Ideme už vo štvrtok podvečer. V piatok o 10:00 mám byť tam. Ráno sa zobudím o 7 a hneď mi napadne, že ešte 3 hodiny... Chce sa mi plakať, ale nemôžem pred deťmi. Tak sa pretvarujem, vstávame, pomáham babke s raňajkami, ale žalúdok mám stiahnutý, srdce mi chce vyskočiť, nič nemôžem jesť. Zo strachu ešte dostanem hnačku, bomba. Dám si len kávu, kým pôjdeme. Odvezie ma partner dedkovým autom a babka bude strážiť dievčatá. Takže sa ešte bojím, aby jej Deniska nezačala vyvádzať, keď zistí, že mama je preč. Keď nasadáme do auta, radšej by som išla niekam veeeľmi ďaleko na druhú stranu :-D z parkoviska ma partner vedie za ruku. V čakárni sa držíme, trasiem sa a on hovorí, že by teraz rád videl moju krivku na EKG. Nazvem ho hýkajúcim zvieraťom :-D pani, čo bola predo mnou v ordinácii, už odchádza a mne je zle. Partner ma upokojuje, že bude celý čas na mňa čakať. Sám sa zubárov bojí, tak ho do ordinácie neťahám, aj keď by to bolo dovolené. To mu urobiť nemôžem. Moja zubárka je fakt skvelá. Preto tiež neváham dochádzať. Vie, že sa bojím, a je na mňa veľmi milá a trpezlivá. Rozprávame sa o deťoch, o rodine (polovica našej rodiny chodí k nej) a snaží sa ma rozptýliť. Dokonca mi pred pichnutím postrieka ďasno nejakou znecitlivujúcou vodičkou, aby som tie vpichy toľko necítila. Som nervózna a chce sa mi aj plakať. Keď sa už chystá umŕtviť, na prvýkrát to nedám. Jednoducho ucuknem a posadím sa. Nie som na to pripravená a asi nikdy nebudem :-) po chvíli sa opriem, že teda dobre. Sestra mi drží hlavu a pri prvom pichnutí si div nezlomím nechty, ako zatínam prsty do operadiel. Potom ešte raz a potom je to už lepšie. Len nenávidím tú chuť tej umŕtvujúcej látky. Potom ma nechá odpočívať a len okolo zuba krúži háčikom, aby sa lepšie uvoľnil. Môj problém je, že všetky moje zuby majú dlhé korene. Takže keď ide trhať, tak aj napriek umŕtveniu cítim, ako sa koreň uvoľňuje. Rovnako ako pred tými 4 rokmi... Ach jaj, to na mňa to umŕtvenie nezaberá? Ešte k tomu je tento zub z jednej strany už vydrobený, takže sa nedá poriadne chytiť. Bolí to hrozne veľmi. Ako som pri pôrodoch mlčala, tak teraz to nevydržím. Trasiem sa od bolesti a nejako potichu kričím. Tečú mi slzy. Nechcem plakať, nejde to zastaviť. Konečne je von. Hovorím si fajn a teraz ma čaká pol dňa pľuvať krv, bomba... Aké krásne prekvapenie, keď mi zubárka ponúkne vložiť do rany čosi, čo sa vstrebe a krvácanie zastaví :-) beriem to oboma rukami. Po dvoch minútach od vytrhnutia už krv netečie, to je krása. Napriek tomu ma ale nechá sedieť v kresle. Vraj sa ľudia po umŕtvení občas kácajú, tak mám len sedieť a dýchať. Rozprávame sa, nič ma už nebolí, je to fajn. Ale nepoteší ma fakt, že časom bude musieť von aj tretí zub múdrosti :-( no snáď ešte nejaký rok vydrží. Odchádzam, ideme domov k babke. Deniska bola zlatá a vôbec neplakala :-) Po dvoch hodinách začína peklo, umŕtvenie prestáva účinkovať a rana prichádza k sebe. Vzhľadom na antibiotiká si môžem vziať Ibalgin až o 2 hodiny. Super. Dve hodiny v bolestiach. Konečne si beriem Ibalgin, ktorý však akosi nezaberá. Ešte že Deny spí, idem si ľahnúť a chce sa mi plakať. Bolí ma od toho polovica úst. No nebudem to naťahovať, vzhľadom na koreň je rana hlboká, bolí celý deň aj napriek práškom, len večer sa mi uľaví, asi začnú účinkovať prášky. Noc celkom v pohode, v sobotu trpím, dnes je utorok a stále to cítim, síce už nie vyslovene bolesť, ale tlak. Stále sa bojím na tú stranu hrýzť, takže som živá na jogurtoch, polievkach, kašiach, banánoch atď.

Takže toto je pre mňa naozaj horšie než pôrod a čo som sa bavila s inými ženami, tak sa väčšinou zhodnú na tom istom. Že radšej rodiť než trhať zub múdrosti. Pôrod bolí, ale je z neho odmena – bábätko. Toto bolí viac a nič z toho :-D po pôrode som po 2 hodinách fungovala normálne, po trhaní som bola 2 dni KO. Takže aj rekonvalescencia je po pôrode miernejšia a rýchlejšia.