Bonding – zamilovanie sa do bábätka

V českých pôrodniciach je bežná prax taká, že žena dostane po pôrode bábätko na brucho, ale skôr než sa obaja stihnú obzrieť, je dieťa odnesené na meranie, vážení a ďalšie „nevyhnutne nutné“ procedúry. Zdravotnícka starostlivosť o rodičku a jej dieťa je v Českej republike nastavená pre pohodlie a potreby zdravotníckeho personálu, nie pre potreby matiek. Zdravotníci motivovaní strachom o pacientku za ňu preberajú zodpovednosť, ktorá patrí jej a jej partnerovi – teda rodičom dieťaťa. Nepovažujú rodičov za partnerov, čím v nich vyvolávajú neistotu vo vzťahu k vlastnému dieťaťu. Rutinné, po rokoch zabehnuté zdravotnícke postupy následne vedú k škodlivej separácii matiek a detí.

Bonding je nadväzovanie vzťahu s bábätkom, takže k nemu akosi potrebujeme bábätko, a to tak, že je na našom tele.

Na stránkach pardubickej pôrodnice (v Českej republike) som našla nasledujúci popis, ako u nich prebieha bonding – môžete ho preniesť na akúkoľvek ďalšiu pôrodnicu, veď je to všade podobné:

Ak má mamička záujem o bonding, dostane dieťa hneď po pôrode na brucho. Poutieranie a zabalenie novorodenca je možné vykonať na tele mamičky. Záleží samozrejme na nej, či jej to je príjemné. Bábätko u nej môže zostať aj štvrť hodiny, potom je ošetrené na pôrodnom boxe a zase jej je vrátené. Ak to zdravotný stav dieťaťa a mamičky umožní, môže byť bábätko ponechané s matkou aj dve hodiny.

Ak u nás budúci rodičia absolvujú predpôrodné kurzy, tak už počas kurzu ich o tejto možnosti informujeme. Ohlasy od budúcich rodičov sú prevažne pozitívne. Hovoríme im o bondingu aj pri nástupe do pôrodnice, ale pochopiteľne sa môžu rozhodnúť až po pôrode. Zdravotné sestry sa ich opýtajú, či majú záujem o bonding, ak je dieťa v dobrom stave a bonding je možný.

Z tohto textu je jasne zrejmé základné nepochopenie dôležitosti rannej väzby medzi mamičkou a bábätkom. Každá žena chce byť so svojím novonarodeným dieťaťom, nie je teda potrebné zisťovať, či má záujem a či je jej príjemné byť so svojím bábätkom. Ďalšou chybou je prerušovanie kontaktu kvôli ošetreniu, ktoré je možné vykonať na tele matky. Nie je potrebné bábätko merať a vážiť – ono počas nasledujúcich pár hodín nepovyrastie. Je úplný nezmysel rozhodovať sa o bondingu až po pôrode. Tehotné ženy by mali byť ešte pred pôrodom oboznámené s dôležitosťou bondingu a hneď po pôrode v ňom byť maximálne podporené.

Príroda vybavila ženy tak, že hneď po pôrode sú vďaka vyplavovaným hormónom pripravené starať sa o svoje dieťa. Podporou bondingu uľahčujeme ženám vstup do materstva a bábätkám náročnú adaptáciu na nové prostredie. Hneď po pôrode sú matka aj dieťa puzení byť spolu v čo najtesnejšom kontakte.

Ideálny pôrod a následný bonding vyzerá takto: pôrod prebieha prirodzenou cestou, v bezpečnom a podporujúcom prostredí, bez rušivých intervencií. Hneď po pôrode je bábätko položené bruškom na brucho mamičky, ktoré teraz vďaka pôrodu tvorí mäkký teplý košík, kde je bábätku najlepšie. Je potrebné žene podložiť ramená a hlavu, aby mohla mať nerušený očný kontakt so svojím dieťatkom. A potom sa iba čaká, kým sa bábätko vlastnými silami doplazí k matkinmu prsu a dôjde k prvému samoprisatiu. Táto cesta trvá každému bábätku inak dlho a je úplne nevyhnutné dať mu dostatok času a v jeho ceste ho nerušiť.

Je veľmi dôležité, aby mamička mohla svoje bábätko pozorovať, voňať ho, dotýkať sa ho, a aby ju počas tohto procesu nikto nerušil. Pohľadu do očí práve narodeného dieťaťa a jeho nádhernej jedinečnej vôni sa nevyrovná nič na svete.

Mnoho vedeckých štúdií (najznámejšia asi Kennel a Klaus) upozorňuje už od šesťdesiatych rokov minulého storočia na dôležitosť nerušeného popôrodného kontaktu. Matky, u ktorých prebehol nerušený bonding, mali v budúcnosti so svojím dieťaťom oveľa láskyplnejší vzťah, častejšie s ním vyhľadávali očný kontakt, rýchlejšie, ochotnejšie a trpezlivejšie reagovali na jeho potreby.

Najčastejším argumentom zdravotníckeho personálu, prečo je nutné separovať matku a dieťa, je odpočinok rodičky. Áno, pôrod je nesmierne fyzicky náročný a v bežnom živote po náročnej práci nasleduje odpočinok. Ak však bábätko zostane pri mamičke a do pôrodu nebolo zasahované zvonka, vidíme opak – žena nie je vôbec unavená a vďaka vyplavovaným hormónom je úplne pripravená o bábätko s láskou sa starať. Dôvod je jednoduchý – sme tak nastavení svojimi inštinktmi, pretože ide o prežitie. Stačí sa pozrieť do prírody. Ak by rodička podľahla únave a nemohla sa o mláďa starať – neprežilo by.

Ďalším častým argumentom je, že bábätko sa potrebuje prehriať. Pri zdravom donosenom novorodencovi nechápem, v čom je inkubátor lepší ako teplo vlastnej matky. Ak žene položíme dieťa na kožu, jej teplota automaticky vystúpi na potrebnú hodnotu, aby mohla bábätko hriať.

Pôrod a všetky následné deje po ňom sú riadené najstaršími mozgovými centrami, ktoré sú inštinktívne. Ženy po pôrode v pôrodnici sú zaplavované množstvom vnemov, nútené reagovať na potreby a otázky zdravotníckeho personálu, že si mnohokrát ani neuvedomujú, čo sa v ich vnútri deje. Inštinktívne časti mozgu sa neriadia rozumovými úvahami a vyplavujú hormóny podľa aktuálnej a reálnej situácie – ak žene zoberieme bábätko, jej telo začne automaticky reagovať ako v situácii najvyššieho stresu – simulujeme tým situáciu, keď matka o dieťa prišla, pretože telo a inštinkt nevedia, že bábätko bolo potrebné prehriať. Potom prichádza únava a celkový útlm.

Bábätká oddelené od matiek reagujú podobne úzkostne – spočiatku veľa plačú a ak neprichádza útecha v podobe matkinho náručia, čoskoro sa unavia a rezignujú. Toto všetko má negatívny dopad nielen na ďalšie budovanie vzťahu matka – dieťa, ale aj na rozvoj laktácie.

V prípade, že sa bonding celkom nepodaril, je potrebné myslieť na to, že všetko sa dá dohnať, zranenie na duši vyliečiť. Hneď ako ste opäť v nerušenom kontakte s bábätkom, položte si ho vyzlečené na holú kožu. Pospevujte mu, povedzte mu, ako veľmi vám chýbalo a že ho už nikomu nedáte a budete spolu. Privoňajte k jeho hlavičke a nechajte sa vôňou unášať, vnímajte jeho malé krehké a predsa pevné telíčko, nechajte ho, nech si čuchom samo nájde váš prs a prisaje sa. Nemusí sa to podariť na prvýkrát, ale nevzdávajte to a skúšajte, kým to nevyjde.

Nie je vaša chyba, že sa všetko nepodarilo podľa plánu. Pustite pocity viny, pretože ste urobili, čo ste v danej chvíli mohli a zvládli. Pamätajte, že žena rodí v závislosti od prostredia, od miery jeho bezpečia a podpory. Po tak náročnom výkone, akým je pôrod, od seba neočakávajte, že sa dokážete brániť všetkým prekážkam, ktoré vám okolie kladie. Od toho by tu mali byť iní. Vy ste nastavené na starostlivosť o bábätko, nie na vymedzovanie a obranu hraníc.

Želám vám všetkým veľa podpory a bezpečia pre pôrod vašich nádherných detí a vás samotných ako matiek.

Mamičky, akú máte svoju skúsenosť s bondingom po pôrode? Aj my, aj ostatné mamičky budeme veľmi radi za vaše komentáre. Hodnotenia pôrodníc môžete vkladať aj do kategórie Hodnotenie služieb / Pôrodnice.

Zdroj: BONDING – PORODNÍ RADOST / Michaela Mrowetz, Gauri Chrastilová, Ivana Antalová

• Národný portál zdravia (NCZI) — Čakáme dieťatko