Zvieratká a zbojníci

Raz domov opustili
kozol, kohút, mačička.
Išli celý deň, nezazreli
cestou ani človiečika.
Stále tú istú vyspevujú,
na ľudí si sťažujú:

„Kykyrý, kykyrý,
načo mám vstávať o štyri?“

„Mňau, mňau, mňau, mňau,
už nás trápiť nebudú.“

„Mééé, mé, mééé mé,
s ľuďmi už byť nechceme!“

„V lese nájdem živobytie,
mačička si vtáčka chytí,
kohút zrnkami bude živ
a ten kozol nájde trávy,
ešte lepšie ako prv.“

Večer nemohli už naspäť,
les sa zavrel za zvieratkami.
Les je v noci ako živý:
vietor učí hovoriť drevá,
mesiac hríby cvičí v tanci
a na chrbtoch svätojánske mušky
hviezdy z neba znášajú.
Je im čoraz smutnejšie.

A tak idú
lesom, tmou,
ľavá, pravá,
predná, zadná,
pozor, kozle, nespadni!
Na zvieratká padá strach,
našľapujú po špičkách,
ale nemôžu už naspäť,
pred zvieratkami, za zvieratkami
čierne lesy, tma a tma.
Kto sa v tom len vyznať má!

„Mééé mé, mééé mé,
sotva ten les prejdeme!“

„Kykyrý, kykyrý,
budeme z lesa o štyri!“

„Mňau, mňau, mňau, mňau,
reči nikam nevedú.“

A tak idú lesom, tmou,
ľavá, pravá, predná, zadná,
pozor, kozle, nespadni!

V tom presvitla húštinou žiara,
zajasali zvieratká:
„Cesta lesom prekrátka,
zas budeme mať hospodára!“

Došli k starej chatrči,
z okienka sa svetlo leje.
Kozol všetkých odstrčí,
on chce vidieť, kto tam žije,
mačka tiež, kohút tiež:
„Počkaj, veď ma pritlačíš!
Kykyrý! Mééé mé!
Zacláňaš mi! Nie a nie!“

Jeden druhého tu šidí,
ale kohút prvý vidí .....
Vidí, ako tam vo svetlici
v karty hrajú zbojníci,

bum!
Sedmička k sedmičke,
ôsmička k ôsmičke,
ja teraz nesiem,
eso k esu,
bum,
bum,
bum!

A tak hrajú, dupú, kričia
o podkovu, o káču,
o záplaty, o ihličie,
bum!
Bum, bum, bum!

V tom zamečal kozol,
hráči vyskočili zo stoličiek,
z dverí sa od strachu tlačia,
veď tam v okne zazreli
strašné zviera: má tri hlavy,
jedna mečí,
druhá mňauká
a tá tretia kokŕha
utekajme, utekajme,
než nás všetkých roztrhá!

Utekajú, les ich ženie,
s nimi karty rozhádzané,
karty, káča bláznivá,
divé hríby v pätách majú,
utekajú, klopýtajú,
naokolo všetko ožíva,
pne ich pohltiť chcú,
hríby už ich dobiehajú,
už ich majú ..... ešte krok .....
A tu zbojníci ..... skok,
skok a skok a cez potok.

Už sú z lesa za potokom,
oddychujú, idú len krokom,
už majú dosť lesa, vôbec nič,
naspäť sa nevrátia za nič.

A zvieratká cez korene
ďalej ženie les nastrapatený.

„Mňau, mňau, mňau, mňau,
svetielka nás zavedú!“

„Mééé mé, mééé mé,
už im neutečieme!“

A tu kohút vesele
prekričal svojich priateľov:
„Kykyrý, kykyrý,
je tri štvrte na štyri!“

Svitá, svitá, za chvíľočku
veselo idú po slniečku,
ľavá, pravá, predná, zadná
pozor, kozle, nespadni
medzi poľami v rannej žiari
vracajú sa k hospodárovi.