Stratená poltopánka

Bola raz jedna topánka, ani veľká, ani malá, jednoducho topánka poltopánka. A tej poltopánky bolo len pol, pretože bola stratená. Takže to vlastne bola taká pol ..... poltopánka, stratená a celkom osamelá. Už ani nevedela, či je pravá alebo ľavá, a strašne sa jej cnelo. A tiež ju strašne boleli nohy aj podrážka, opätok ani necítila a šnúrky sa jej od únavy pletli. Bolo to preto, že musela skákať po jednej, lebo nemala druhú topánku, ktorá by ju striedala.
A tak sa jedného septembrového dňa, bolo to práve v sobotu dopoludnia, rozhodla, že si musí nájsť nejakú topánku do páru. Obišla všetky obuvníctva v meste aj okolí, všetky obchody, obchodíky aj obchodíčky. Ale bezvýsledne. Všade boli len zadané poltopánky. Samé páry, jedna sa usmievala na druhú, boli spolu. A naša poltopánka bola stále sama.
Cestou domov síce stretla papuču, ktorá sa stratila na dvorku, keď sa s Lucinkou hrala. Ale tá sa čoskoro našla. A potom, uznajte, môže čierna poltopánka kráčať krok za krokom s ružovou papučou s brmbolcom a kvetinkami?
Potom stretla čierne ako uhoľ kominárove topánky a tie jej poradili: Zhora uvidíš všetko lepšie. A tak sa poltopánka vybrala na najvyššie miesto v meste, na kostolnú vežu. Vyskákala všetkých päťsto štyridsaťtri schodov, vyskočila na okraj ochodze, aby dobre videla. Obzerá sa doprava, nič. Obzerá sa doľava, nič. Tak sa nahla dolu a... jaj! Unavený, otlačený opätok sa zošmykol po hladkom kameni a poltopánka ide po streche veže dolu. A kričí a volá. Ľudia, pomoc! A námestie je bližšie a bližšie.
Na poslednú chvíľu sa poltopánka zachytila šnúrkou o rímsu. Ale to už z miestnej hasičskej stanice vyšla posádka dobrovoľných hasičov. Ľudia stáli pod vežou a povzbudzovali topánku, nech sa drží, že pomoc už ide. A to už boli hasiči na mieste. Hlavný hasič dal povel: Vysuňte rebrík! Sám potom po ňom vyliezol a podal poltopánke pomocnú ruku. Zniesol ju dolu na zem, kde už čakal tím skúsených obuvníkov a ševcov, aby topánočku prezreli, či si neublížila. Nakoniec si ju vzal veliteľ hasičov nabok a dal jej dobrú radu: „Dievča, musíš stáť oboma nohami pevne na zemi. Daj si napríklad inzerát.“
A poltopánka ho poslúchla a radu si vzala k srdcu. Hneď v pondelok zašla do novín a dala si zoznamovací inzerát:

„Zachovalá čierna poltopánka veľ. 40/2 r. hľadá druhú do páru. Zn. Vo dvojici sa to lepšie ťahá, šliape aj tancuje. Viac šnúrok viac vie. Dôjdeme spolu až na koniec mesta.“

Budúci týždeň dostala dve ponuky. Jedna galoša z Južnej Moravy jej ponúkala polovicu gazdovstva, pole za chalupou a prechádzky lesnou cestou. Poltopánka sa však rozhodla pre druhú ponuku ..... pre členstvo v klube „stratených“ ..... Topánky všetky spojte sa alebo Botulín. Tu sa po roku a pol zoznámila s jedným pekným poltopánkom. Chodili spolu z čistej lásky, a ak sa nezodrali, chodia spolu dodnes.