Traja červenobradí

Jeden chudobný muž zavolal jedného dňa svojich troch synov a povedal im:
„Vidíte, že už nie je v mojich silách starať sa o Vás viac, vydajte sa preto do sveta a skúste si zarobiť na denný chlieb.“
„Áno, milý otec,“ povedali chlapci, „nebudeme Vám už na ťarchu, pôjdeme do služby a postaráme sa aj o Vás!“
S tým si zbalili svoje batôžky a na druhý deň sa vydali na cestu.
Vtedy sa stalo, že keď kráčali lesom, stretli starého muža v sivom kabáte, ktorý sa ich priateľsky spýtal:
„Kam idete, milé deti?“
„Ideme do služby, dobrý muž, lebo náš otec nás už nedokáže uživiť, chceme sa teraz postarať aj o neho.“
„Áno, to je správne, ale chráňte sa troch červenobradých, lebo od tých Vás nečaká nič dobré.“
„Dáme si pozor!“ povedali bratia a išli ďalej.
Netrvalo dlho a stretli troch červenobradých a tí sa troch synov pýtali, kam sa to vybrali.
„Hľadáme službu!“ povedali bratia.
„A my práve potrebujeme sluhov!“ odvetili červenobradí. „Poďte s nami!“
„No my by sme radi,“ povedali bratia, „avšak jeden starec nám povedal, že sa s červenobradými nemáme do ničoho púšťať, lebo s Vami to nie je v poriadku.“
„Ha, ha,“ zasmiali sa, „na nejakého starkého chcete dať? Vy blázni! My Vám dáme za jeden jediný rok taký veľký plat, akoby ste si inde zaslúžili za celých desať rokov.“
Bratia teraz pomysleli na svojho úbohého otca, ako by sa mal dobre, keby sa tak skoro vrátili s takými peniazmi, a tak do tej služby nastúpili. Každý z nich mal po roku dostať vrece dukátov a dovtedy nerobiť nič iné, iba chodiť okolo veže a odriekavať riekanku, ktorú mu oni určia.
Každý červenobradý si zobral so sebou jedného brata. Ten najstarší mal pri tom chodení okolo veže stále hovoriť:
„My traja bratia.“
Ten prostredný mal zasa predriekavať:
„Kvôli hlúposti!“
A ten najmladší vykrikoval bez prestania:
„Tak je to správne!“
A tak sa aj stalo. Po roku dostal každý z bratov dohodnutú mzdu. Keď sa teraz spoločne vracali domov, nevedel žiadny z nich povedať nič iné než to, čo celý rok o samote neustále odriekaval, inak hovoriť zabudli.
Vtedy ich stretol jeden muž, ktorý ich pozdravil a spýtal sa:
„Kam?“
Ten najstarší odvetil:
„My traja bratia.“
„Ale ja som sa pýtal, kam idete!“
„Kvôli hlúposti!“ odvetil druhý brat.
„Nech Vás kat vezme!“
„Tak je to správne!“ povedal tretí brat.
Ten muž si myslel, že má iste do činenia s bláznami, viac sa teda nepýtal a išiel svojou cestou.
Keď putovali ďalej, zrazu uvideli, ako jedného pocestného prepadol lupič a zrazil ho na zem celého zakrvaveného. Bratia bežali tomu úbožiakovi na pomoc, avšak bolo neskoro. Lupič im unikol a ten ranený im čoskoro pod rukami zomrel.
Práve v okamihu, keď sa venovali umierajúcemu, pribehli tam súdni sluhovia, ktorí ich mali za vrahov a lupičov, vrhli sa na nich, spútali ich a viedli ich bez ďalšieho rovno pred súd. Keď ich predviedli a spýtali sa ich, kto toho cudzinca zabil, povedal ten najstarší:
„My traja bratia.“
„Prečo?“ pýtal sa ďalej sudca.
„Kvôli hlúposti!“ odvetil druhý brat.
„Budete teda teraz obesení!“ namietol sudca.
„Tak je to správne!“ povedal tretí brat.
„Čo viac potrebujeme?“ zvolal sudca:
„Svoju vinu sami priznali, s trestom sú tiež zmierení, obeste ich!“
Tak bratov viedli k šibenici, a keď stúpali po rebríku nahor, tí traja červenobradí stáli opodiaľ a striehli tam. Vtedy sa tam náhle zjavil ten starec v sivom kabáte a povedal, ale tak, že ho videli a počuli iba bratia:
„Toto ste si zaslúžili a mal by som Vás v tých ťažkostiach nechať, lebo ste ma neposlúchli, ale pretože máte dobré srdce, zachránim Vás. Hovorte!“
Vtedy zvolali bratia silnými hlasmi:
„Tých troch červenobradých chyťte!“
Len čo to tí traja počuli, zdvihli sa z prachu a v okamihu Vám zmizli, skôr než sa niekto pohol. Teraz bratia rozprávali, ako sa to všetko odohralo. Z toho rozprávania ľudia usúdili, že tí červenobradí boli diabli a ten starec v sivom kabáte bol iste náš Pán.
Pravý vrah bol bratmi označený a čoskoro postavený pred súd, kde priznal svoju vinu a bol potom po práve obesený.
Bratia medzitým so všetkým tým zlatom ťahali domov, zostali pri svojom chudobnom otcovi a po celý život už nikdy nepoznali núdzu.