Adam s Evou to spolu nemali jednoduché!

Jedna východná legenda hovorí, že Boh stvoril Adama raz, ale Evu štyrikrát… Na počiatku Boh stvoril Adama a nič lepšie už ho stvoriť nenapadlo. Adam bol šťastný uprostred zelene, vody, stromov; šťastný, že bol stvorený a že sa cítil slobodný. Po niekoľkých mesiacoch však Adama premohol smútok. Cítil sa smutný, pretože nič z toho, čo videl a robil, mu neprinášalo uspokojenie.

Boh si všimol, že sa Adam zmenil, a opýtal sa ho:
„Adame, čo ťa tak znepokojuje? Chýba ti niečo k úplnému šťastiu?“

Adam odpovedal:
„Pane, ak nežiadam priveľa, rád by som mal niekoho, s kým by som mohol s radosťou zdieľať to, čo vidím, cítim a milujem.“

Boh ho uviedol do spánku, a keď sa Adam zobudil, našiel vedľa seba tú najväčšiu nádheru, akú kedy videl. Ani tomu nemohol uveriť. Keď sa ho Boh opýtal, či je spokojný, Adam od ohromenia nedokázal ani odpovedať. Žiadal síce spoločnosť, ale Boh jeho očakávania predčil. Pozeral sa na ženu znova a znova.

Uplynulo šesť mesiacov. Adam bol opäť smutný.
„Čo sa deje, Adame? Si zasa nešťastný?“

Adam odpovedal, že nechce byť nevďačný a že žena je očarujúca, ale že by bol radšej, keby si ju Boh vzal. Povedal Bohu:
„Ona je krásna, pôvabná a očarujúca, ale pripravila ma o slobodu. Už nemôžem ísť, kam sa mi zachce, neustále mi odporuje, vyžaduje, aby som sa po príchode domov umyl, dlho sa pripravuje, keď s ňou chcem ísť na prechádzku, budí ma v nevhodnú hodinu, chce lásku, keď nemám chuť, a keď chcem ja, tak nechce ona. Bezdôvodne plače, zlostí sa a je tvrdohlavá.“

„Znamená to teda, že sa ti už nepáči,“ povedal Boh.
„Pane, páči sa mi, ale neoplatí sa mi s ňou žiť. Odveď si ju. Chcem späť svoju slobodu.“

Boh si ženu odviedol a o dva mesiace bol Adam opäť smutný a Bohu priznal:
„Neber to ako nevďak, ale ide o Evu. Požiadal som ťa, aby si si ju odviedol, ale cnie sa mi za ňou. Som slobodný, ale zdá sa mi, že všade počujem jej hlas, vidím jej úsmev, cítim jej pohladenie. Myslím, že nemá cenu byť slobodný, keď ju nemám po boku.“ A Boh mu Evu vrátil.

Uplynuli dva roky a Adam sa po tretí raz rozčúlil a požiadal Boha, aby si Evu odviedol. A Boh si ju odviedol. Adama však znova zachvátilo hlboké zúfalstvo.

Boh mu teda sľúbil, že mu Evu vráti, ale požadoval:
„Adame, ukončíme túto detskú hru. Buď prijmeš Evu s jej nedostatkami, pretože aj ona musela vydržať mnoho tvojich vrtochov, alebo zostaneš sám v raji s opicami a orangutanmi. Dobre si to rozmysli, pretože keď ju odvediem, už ju nikdy nevrátim!“

Adam sa poškrabal na hlave, vyžiadal si čas na rozmyslenie a odobral sa do jaskyne. Premýšľal takto:
„Žiť s ňou je peklo, ale zároveň prežívam príjemné okamihy. Žiť bez nej je tiež peklo a bez príjemných okamihov. Je lepšie žiť s ňou ako bez nej.“

Adam teda zostal s Evou. Vzniklo tak nerozlučné manželstvo.