Traja mrzáci

V jednej dedine žili traja bratia mrzáci, hluchý, slepý a chromý. Žili všelijako a nakoniec sa rozhodli, že pôjdu do hôr a budú loviť zver. Slepý vzal chromého na plecia, hluchý vzal slepého pod pazuchu a šli. Prišli do hlbokého lesa, postavili si tam drevenú chatrč a chodili na lov. Zveri bolo v lese dosť a bratia si pochvaľovali:
„Nalovíme tu množstvo zveri, mäso zjeme, kožušiny predáme a budeme si žiť ako páni.“
Raz zašli ďalej, než chodievali inokedy, a uvideli v húštine malú chalúpku. Zaklopali na dvere a otvorilo im pekné dievča.
A ako to býva, slovo dalo slovo, bratia sa dozvedeli, že dievča žije samo, opustené, a navrhli jej:
„Buď našou sestrou a my budeme tvojimi bratmi. My budeme chodiť na lov a ty nám budeš gazdovať.“ A tak aj urobili.
Žili svorne pospolu, bratia chodili na lov, sestra im varila, prala a šila a v kôlni za chalúpkou sa hromadili krásne kožušiny. Raz, keď bratia zase odišli na lov, vyhasol sestre oheň. „Ako len uvarím obed, keď nemám oheň?“ preľakla sa a rozmýšľala, ako by oheň zase rozložila. Ale nech rozmýšľala, ako rozmýšľala, na nič neprišla.
Nakoniec vyliezla na vysoký strom a obzerala sa, či niekde nablízku neuvidí dym. A naozaj. Neďaleko stúpal nad lesmi tenký prúžok sivého dymu.
Dievča zliezlo zo stromu a vybehlo tým smerom, kde zbadalo dym. Čoskoro došlo k chalupe a tam sedela pri ohnisku stará žena.
„Babička,“ poprosilo dievča, „zhasol mi oheň, daj mi horiacu vetvu!“
„Ale len si ju vezmi z ohniska,“ prívetivo odpovedala babka, ale hlas mala hlboký a drsný. A dievča si ešte všimlo, že má nechty na rukách ako medvedie pazúry, že jej oči svietia ako vlkovi a z úst jej trčia diviačie kly. Bola to škaredá striga, Enej.
Dievča rýchlo schmatlo vetvu, poďakovalo a ponáhľalo sa domov.
Sotva doma dievča rozložilo oheň, niekto zabúchal na dvere. Bola to Enej.
„Prišla som sa na teba pozrieť, dievčatko,“ zaškriekala, „či si v poriadku doniesla oheň.“
„Doniesla,“ zašepkalo vydesené dievča a baba sa hneď tisla ďalej.
„Je mi smutno samej a som rada, že som našla susedku. A takú krásavicu,“ rozhovorila sa stará žena. „Sadni si vedľa mňa, budem ti trochu prebierať vlasy.“
Dievča sa neodvážilo protirečiť, sadlo si vedľa starenky, tá mu zaťala svoje hrozné medvedie pazúry do hlavy, až dievča omdlelo, a vysala mu mozog z hlavy. A potom odišla.
Keď sa bratia vrátili z lovu, našli sestru ležať na zemi. Nemala silu vstať, len potichučky rozprávala bratom, čo sa stalo.
„To bola určite Enej,“ usúdili bratia. „A teraz sem bude chodiť každý deň a trápiť nás.“
„Zajtra nepôjdem na lov,“ povedal chromý, „počkám si na tú babizňu.“
A tak urobil.
Enej naozaj prišla, hneď ako slepý s hluchým odišli. Len čo však vošla, chromý na ňu skočil a celou silou jej stisol hrdlo. Ale baba bola silná. Chytila ho za ruky, skrútila mu ich, až chromý od bolesti omdlel. A potom mu zaťala pazúry do hlavy a vysala mozog aj jemu.
Keď sa bratia vrátili z lovu, našli sestru aj chromca ležať na zemi, sotva mohli hovoriť.
„Zajtra zostanem doma ja,“ povedal slepec.
Ani jemu sa však nedarilo lepšie. Mal síce väčšiu silu ako chromý, dlho s babou zápasil, ale nakoniec aj jemu Enej vysala mozog.
A tak prišiel rad na hluchého.
Hluchý bol zo všetkých bratov najsilnejší a najstatočnejší. Baby sa nezľakol a stisol jej hrdlo tak silno, že div dušu nevypustila, a nakoniec začala prosiť, aby ju ušetril.
„Urobím všetko, čo si budeš priať, len ma nezabíjaj!“ prosila Enej.
„Dobre,“ povedal hluchý. „Vráť sestre a bratom silu!“
Enej im poslušne zase nafúkla mozog späť a bratia a sestra vstali plní života.
„A teraz uzdrav chromého brata!“ prikázal babe hluchý.
Enej otvorila dokorán svoju strašnú papuľu, prehltla chromca, hneď ho zase vypľula a chromec začal veselo skákať ako jeleň.
„A teraz uzdrav slepého brata!“
Enej prehltla slepca, vypľula ho a slepec videl ako rys.
„A teraz uzdrav mňa!“ prikázal hluchý.
Enej prehltla hluchého, ale už ho nevypľula.
„Kde je náš brat?“ pustili sa do baby ostatní, tá však mlčala.
A zrazu jej začal rásť malíček na ľavej ruke, rástol a rástol, až bol veľký ako človek. Baba si rýchlo malíček odhryzla a vyhodila ho z okna.
„A máte po bratovi!“ zasmiala sa.
Sestra rýchlo vyhliadla z okna a uvidela, ako sa obrovský babin malíček kotúľa do krovia. Ale to už z okna vyskočil brat, ktorý býval chromý, vytasil dýku, malíček rozpáral a z neho vyskočil tretí brat. A ten teraz počul ako zajac.
Keď to Enej uvidela, od zlosti sa nafúkla, až prasla.
A uzdravení bratia žili ďalej so sestrou. Predali kožušiny, zbohatli, sestru vydali a sami sa oženili a žili spokojne až do smrti ako páni.