Sedem havranov

Za starých čias žil poľovník, ktorý mal siedmich synov. Boli to pekní chlapci, ale rozpustilí.
Raz si matka s chlapcami nevedela rady a vykríkla:
„Bodaj by z vás boli havrany!“ Sotva to dopovedala, chlapci sa premenili na havrany a odleteli. Smutno potom bolo u poľovníkov.
Po dvoch rokoch sa im narodila dcérka Boženka. Nikdy sa nedozvedela, že mala sedem bratov, ale raz našla na povale ich šaty a vtedy jej rodičia všetko povedali.
Boženka sa rozhodla, že pôjde bratov hľadať. Mamička jej dala svoj prsteň, aby ju spoznali. Dievča blúdilo svetom, až uvidelo malú chalúpku plnú žiary. Zaklopalo a vtedy otvoril dvere krásny mládenec Slnka. Boženka mu povedala, čo hľadá, a mládenec jej povedal:
„Neviem nič o tvojich bratoch, ale možno ich bude poznať brat vietor.“ Zaviedol ju k nemu.
Vietor povedal:
„Nikdy som o nich nepočul, ale azda o nich bude niečo vedieť brat mesiac.“ Vzal Boženku do náručia a letel s ňou k bratovi mesiacu.
„Viem o nich,“ povedal mesiac, „ale bude ťažké ich vyslobodiť. Ak však chceš, ukážem ti cestu.“ Viedol ju na vysokú horu a ukázal vzdialený zámok na vysokej hore. Po ťažkej púti Boženka došla do zámku, ktorý bol celkom prázdny. V jednej sále však našla stôl a na ňom sedem tanierov, sedem pohárov a sedem príborov.
Boženka nachystala na každý tanier jedlo a k jednému položila mamičkin prsteň. O chvíľu zašumeli krídla a oknom vletelo sedem havranov. Premenili sa na mládencov a sadli si za stôl. Najstarší našiel matkin prsteň. Našli potom aj Boženku a povedali jej:
„Ak nás chceš vyslobodiť, budeš mať ťažkú prácu. Nasiješ ľan, utkáš plátno a ušiješ sedem košieľ. Za túto dobu ale nesmieš ani slovko prehovoriť.“
Boženka sľúbila. Raz, keď boli bratia preč, zablúdil do zámku nejaký princ. Boženka sa mu zapáčila a hneď ju chcel za ženu. Keď nehovorila, princ sa veľa nepýtal, posadil ju na koňa aj s rozošitými košeľami a odviezol ju do svojho zámku. Jeho matka však bola čarodejnica a dobré dievča začala nenávidieť.
Hovorila, že Boženka nie je nemá, ale že sa naschvál pretvaruje, pretože je zlá a chce zabiť princa. Úbohé dievča sa nesmelo brániť ani slovom a princ ju dal zavrieť do väzenia. Tam došívala svoje košele, a keď došila siedmu, poslednú, od žalosti sa rozplakala. Myslela si, že zomrie od hladu. Ale v tej chvíli zadupotali na dvore kone, dvere väzenia sa otvorili a dnu vošlo sedem krásnych mládencov a s nimi aj princ, ktorý sa dozvedel pravdu.
Boženkini bratia už boli vyslobodení. Posadili sestričku na koňa a vybrali sa domov. Ostarení rodičia sa rozplakali od radosti, keď znova uvideli svoje deti. Od tých čias žili všetci šťastne. Pre Boženku si čoskoro prišiel jej princ a slávili radostnú svadbu.