Prečo sú slimáci pomalí

Kedysi dávno-pradávno boli slimáci najrýchlejšie zvieratká na zemi. Aj keď nemajú nožičky, dokázali behať tak rýchlo, že vyzerali len ako záblesk, čo sa zničoho nič objaví a hneď zase zmizne. Na svoju rýchlosť boli slimáci náležite hrdí. Tak veľmi hrdí, až začali byť nafúkaní a začali sa vyvyšovať nad ostatné zvieratká. A tiež boli bezohľadní. Bolo im jedno, či do niekoho vrazia. Im sa nikdy nič nestalo, ale veľa zvieratiek si zo stretnutia so slimákom odniesla pomliaždenú labku či nožičku. Nič nepomáhali prosby, nič nepomáhali hrozby, slimáci sa zvieratkám len vysmiali a frnk ..... boli preč.
Najhorší zo slimákov bol Blesk. Sám si tak začal hovoriť, aby každý vedel, že práve on je najrýchlejší slimák na svete. Bol to ten najnamyslenejší a najnafúkanejší slimák široko-ďaleko. Blesk bol svojou domýšľavosťou taký protivný, že ho aj samotní slimáci nemohli vystáť.
Jedného dňa slimákom došla trpezlivosť a rozhodli sa usporiadať preteky. Vraj ak je Blesk naozaj taký rýchly, nech to dokáže v pretekoch s ostatnými slimákmi. Samozrejme, že si každý slimák myslel, že práve on je ten najrýchlejší a že práve on preteky vyhrá. A tak sa slimáci celkom ľahko dohodli na podmienkach a trase pretekov.
Všetci slimáci začali na veľké slimačie preteky poctivo trénovať. Veď išlo o toľko! O titul najrýchlejšieho slimáka na svete! Najhorlivejšie však trénoval Blesk.
Nadišiel deň veľkých slimačích pretekov. Na štarte sa už chystali všetci slimáci. Každý si ulitu vyleštil, aby bol najkrajší. Na slimákov bol naozaj krásny pohľad. Zišli sa tu aj zvieratká z okolia. Radšej byť pri štarte, než sa popliesť pretekárom do cesty. Medveď, ktorý robil slimákom rozhodcu, preteky odštartoval. Sotva mávol zástavkou, zaprášilo sa a slimákov už ani v diaľke nebolo vidieť.
Samotní pretekári sa doslova bili o to, aby boli v čele, na prvých miestach. Ale prvý bol Blesk. Naozaj bol najrýchlejším slimákom. Bežal, ba priam letel úplne prvý, ďaleko pred ostatnými, so slastným pocitom, že preteky vyhrá, že mu všetci budú tleskať, všetci sa mu budú klaňať, všetci ho budú obdivovať .....
Blesk tak snil o krásnych časoch, ktoré ho čakajú, že úplne prehliadol jednu dôležitú vec ..... už nebol prvý, ale posledný! Všetci slimáci ho predbehli! Ale čo už, veď či nie je on najrýchlejší? Ľahko ich dobehne a predbehne a zase bude prvý. Ale nech sa snažil akokoľvek, nech utekal zo všetkých síl, ostatní slimáci sa mu len vzďaľovali. Blesku dochádzali sily. Tak usilovne totiž trénoval, vo dne v noci behal, až bol obrovsky unavený. Na preteky prišiel nevyspatý a vyčerpaný. Uvedomil si to však až teraz, keď už pred sebou namiesto slimákov videl len maličký obláčik prachu na obzore.
Do cieľa dorazil ako posledný, niekedy podvečer, a taký zničený, že bolo div, že sa do cieľa vôbec doplahočil.
Blesk celý týždeň po pretekoch preležal chorý. Viac než zdravie ho však trápila urazená ješitnosť. To on mal vyhrať preteky! To on bol predsa najrýchlejší slimák! A ostatní slimáci sa mu teraz začali posmievať.
Blesk sa spočiatku veľmi trápil, dokonca aj plakal. Potom však dostal úžasný nápad! Keď nemôže byť najrýchlejší slimák na svete, bude najpomalší slimák na svete! A hneď sa začal plaziť strašne pomaly a všade rozhlasoval, že žiadny slimák nie je pomalší než on. Veď práve Blesk dorazil do cieľa ako posledný, a to navyše skoro za tmy! Ostatní slimáci boli nahnevaní. Pretože boli úplne všetci ješitní, rozhodli sa, že oni budú najpomalšími slimákmi na svete. Predháňali sa tak veľmi, až zabudli, že vôbec niekedy vedeli liezť rýchlejšie, či dokonca že kedysi vedeli behať! A ostatné zvieratká im to ani nepripomínali, pretože od pomalých slimákov žiadne pomliaždené labky nemali.