Rozprávka o krávočertovi

Za deviatimi riekami a deviatimi horami sa nachádzal jeden
celkom obyčajný les. A v tom lese žilo veľa zvieratiek. Určite
mi, deti, napoviete, aké zvieratká v tom lese asi bývali…
Žila tam napríklad líška Ryška, vlk Plk, krtko Čerňáček,
sovička Hlavička a mravček Rychlíček. Zvieratká si v lese
žili celkom spokojne, keď sa jedného dňa stalo niečo
veeeľmi neobvyklé. Ako prvá to objavila sovička Hlavička
a svojím húkaním dala všetkým zvieratkám v lese vedieť, že sa tu
objavil niekto cudzí. Zvieratká sa zbehli na čistinke a začali sa
medzi sebou dohadovať, kto to asi môže byť. Keď vtom spoza
kríkov na ne vykuklo niečo čiernobiele. Bolo to také
chlpaté, guľaté, a hoci sa to na ne usmievalo, zvieratká sa rýchlo
poschovávali, kde sa dalo. Tak napríklad krtko Čerňáček sa
zahrabal pod zem, líška Ryška s vlkom Plkom zabehli za
najbližší krík, mravček Rychlíček si vliezol pod list a
sovička Hlavička vyletela na tú najvyššiu vetvu. A všetci zo
svojich úkrytov pozorovali to neznáme zvieratko. A predstavte si,
deti, že tým zvieratkom bola malá panda, panda Fanda. Fanda
sa s tými zvieratkami z lesa chcela veľmi skamarátiť, a tak sa
dokotúľala do stredu čistinky, kde ešte pred chvíľou stálo päť
zvieratiek, a volala na všetky strany: „Zvieratká, zvieratká,
nebojte sa ma, ja som len malá panda, ja vám neublížim, ja
by som sa s vami chcela veľmi, veľmi skamarátiť.“
Ako prvý vyliezol zo svojho úkrytu
Rychlíček a spýtal sa pandy, kde
sa tu tak zrazu vzala. Zatiaľ čo
sa panda dala do vysvetľovania,
prichádzali postupne všetky
zvieratká k pande bližšie, aby počuli
jej rozprávanie o tom, ako ušla z
miestnej ZOO a že tu hľadá
kamarátov a útočisko. Zvieratká jej
načúvali, ale stále si od nej
nechávali úctivý odstup, pretože
nevedeli, čo od takej pandy
môžu čakať.
Keď vtom, kde sa vzal, tu sa vzal,
objavil sa na čistinke ďalší cudzinec.
Rohy to malo ako krava, chvost to
malo ako krava, kopytá to malo
ako krava, ale niečo na tej krave
bolo dosť čudné. Robilo to
totiž budliky budkliky búúúúúú.
Bolo to čierne ako uhoľ a smrdelo
to sírou. A milé deti, predstavte
si, bol to samotný Krávočert.
Zvieratká to tak strašne vyľakalo, že ostali stáť ako k zemi
pribité, ani nedutali. Nastalo hrobové ticho, do ktorého sa
rozľahol mohutný krávočertov hlas: „Ja, Krávočert I., som sa
rozhodol, že z tohto lesa urobím holorub! Potrebujem totiž drevo
pod kotly. V poslednom čase sa nám vo zvieracom pekle nejako
premnožili zlobivé zvieratká, a tak nám už nestačí čierne uhlie.“
Keď to zvieratká započuli, rozutekali sa po celom lese, zaliezli si
do svojich brlôhov a dúfali, že k nim to rúbanie lesa nedorazí.
Panda Fanda však nemala kam ísť, a tak sa skrývala vo
vetvách stromov a pozorovala Krávočerta, čo bude robiť.
Krávočert si medzitým z pekla privolal jedného celkom
maličkého a jedného obrovského čerta, a tí mali všetku tú
prácu s rúbaním lesa odrieť. Panda si všimla, že ten malý čertík
bol strašne nešikovný a to veľké čertisko zasa pritupé. A
keď dal Krávočert niečomu povel, tak to chvíľu trvalo, kým
sa títo dvaja do toho pustili, a nakoniec to aj tak pokazili. A tak
Fanda vyskočil pred Krávočerta a ponúkol sa, že mu s tým
rúbaním pomôže, že má skúsenosti zo zahraničia, a tam že sa
les rúba novými modernými metódami bez veľkej driny a
námahy. Jediné, čo že k tomu vraj potrebuje, je dlhočizný a
riadne pevný povraz a tri maličké kotly, veľké asi
tak pre stajňového pinča. Krávočert bol zvedavý, aké novinky
sa to sem z cudziny dostali, a tiež chcel mať prácu rýchlo
hotovú, a tak pande ten povraz s tými kotlami dal. Skôr než sa všetko
začalo, stratil sa Fanda na chvíľu v lese. Keď sa potom objavil,
dal každému z čertov jeden koniec povrazu do ruky. Krávočerta
postavil doprostred medzi nich, hneď vedľa jedného statného
stromu, odtiaľ že na celú tú prácu najlepšie uvidí, len musí
ten povraz čo najpevnejšie držať, tým bude aj celej tej práci
veliť. „A teraz,“ zvolal pandík, „teraz začnete vy čerti zrážať
stromy tým, že začnete pobehovať po lese.“
A ako tak tí čerti po tom lese s tým povrazom pobehovali, podarilo
sa im zamotať sa do toho povrazu tak pekne, že neboli
schopní sa z neho vymotať. Čerti začali lamentovať, Krávočert
už-už na Fandu začal privolávať pekelné čary-máry, keď vtom
všetky zvieratká z lesa pribehli Fandovi na pomoc.
V rukách držali tie tri kotly naplnené vodou a hej rup,
vyšplechli tú vodu na čertov a dokonca aj na samotného
Krávočerta.
No to sa vie, že čerti nemôžu vodu ani vidieť, a tak sa po
takom kúpeli pekne vyparili. Odvtedy ich v tom lese už
nikto nikdy nevidel. A čo bolo s pandou Fandou? Tá si svojím
hrdinským činom v lese získala množstvo kamarátov. Zvieratká na
jeho počesť usporiadali veľkú lesnú slávnosť, o ktorej si
zvieratká rozprávajú ešte dnes.