O princeznej, ktorej odstrihli vrkoč

Jeden obchodník mal tri dcéry, z ktorých najstaršia a prostredná boli závistlivé na najmladšiu. Otec chodieval na cesty za obchodom a pri návrate privážal každej dcére nejaký darček, ale najmladšej ho dával tajne, aby tie dve ostatné nežiarlili. Jedného dňa otec povedal: „Dcérky, teraz ste už dospelé a ja vám chcem zaobstarať manžela.“ A spýtal sa tej najstaršej: „Koho by si chcela?“ „Ja chcem tesára.“ „A ty koho chceš?“ spýtal sa prostrednej dcéry. „Ja chcem murára.“ A nakoniec tej najmladšej: „A ty by si koho chcela?“ „Ja chcem, ocko, za manžela syna španielskeho kráľa.“ Vtedy sa sestry nahnevali: „No, to sa pozri! My sa uspokojíme s murárom a tesárom a ona chce syna španielskeho kráľa! No, to je ale potvora!“

Stalo sa však, že ten španielsky kráľ sa akýmsi čarovným spôsobom o želaní najmladšej dcéry dozvedel a vyslal poselstvo, aby požiadalo o jej ruku a dohodlo sobáš, z čoho tie dve sestry pukali závisťou. Syn španielskeho kráľa sa s najmladšou sestrou oženil a vzal ju do svojho paláca. Od svadby uplynul sotva mesiac, keď tu mladá kráľovná dostala správu o smrti otca a sestry ju volali domov. V jej krajine panoval taký zvyk, že keď niekto zomrel, ženy z domu smútku boli povinné odstrihnúť si vrkoč. Skôr než odišla, kráľovský syn jej povedal: „Strež sa toho zvyku, lebo ak si odstrihneš vrkoč, bude lepšie, keď sa nevrátiš, ja ťa už nebudem chcieť.“ Dievča odvetilo: „Neboj sa, princ. Nenechám si vrkoč odstrihnúť a keď sa vrátim, budem stále taká krásna ako teraz.“ „Dávam ti tri dni, nesmieš sa tam zdržať dlhšie ako tri dni.“ povedal princ.

Najmladšia sestra sa vydala na cestu a navštívila dom svojho mŕtveho otca. Bola taká nešťastná a toľko plakala od bolesti, že si ani nevšimla, že jej zlomyseľné sestry odstrihli vrkoč. Ubehli tri dni a ona sa vrátila do paláca, kde sa jej však viedlo veľmi zle. Princ jej nepovedal ani slovo. Večer spolu jedli a nehovorili, do postele išli tichí a nemí. O polnoci princ na dievča zavolal: „Vstaň, choď k oknu a pozri sa, aké je počasie.“ Vyklonila sa a povedala: „Leje ako z krhly, hrmí a fúka silný vietor.“ Princ povedal: „Okamžite opusť môj dom, lebo ťa viac nechcem!“ Ale ona sa pýtala: „Čo som urobila?“ „Veď som ti hovoril, že si nesmieš nechať odstrihnúť vrkoč, však? Teraz ti odstrihnem aj ten druhý a ty pôjdeš preč, lebo ťa už nechcem ani vidieť.“ Obliekol jej mužské šaty, dal jej trochu peňazí a ona odišla.

A tak mladá kráľovná išla a išla, až dorazila do mesta Benátky, kde sa začala sem a tam prechádzať pod palácom tamojšieho kráľa. Vtedy ju spozorovala dcéra toho kráľa a otcovi povedala: „Ocko, aký krásny mladík sa prechádza pod naším palácom. Čo keby nám robil sluhu?“ Kráľ súhlasil: „Zavolaj ho, ak bude chcieť.“ Princezná na chlapca zavolala: „Krásny chlapče, čo tu robíte v týchto končinách?“ „Krásna slečna, hľadám službu.“ odvetila najmladšia sestra. A princezná sa pýtala ďalej: „A čo viete?“ „Viem všetky práce v dome, princezná.“ Tak ju zavolali, aby šla do paláca, a najali ju do služby.

Lenže princezná sa do toho mladíka veľmi zamilovala a začala mu robiť ponuky na sobáš, na ktoré jej on odpovedal: „Moja pani, ja sa musím držať svojho, inak ma kráľ vyženie.“ Tak to princezná skúšala, ako sa dalo, ale ten mladík všetkým jej nástrahám odolával, a tak keď nedokázala splniť svoj zámer, v zlosti bez seba chlapca u kráľa obvinila, že sa na nej dopustil násilia. Kráľ sluhu zavolal a poslal do väzenia. Bol usporiadaný proces, ktorý skončil rozsudkom smrti, pretože chlapec nikdy nespomenul, že je fakticky žena. Keď najmladšiu sestru privádzali na popravisko, práve v tej chvíli sa ďaleko odtiaľ španielsky princ pýtal jej odstrihnutého vrkoča, ktorý mu zanechala. „Vrkoč, povedz mi, ako sa má moja žena?“ Vrkoč odvetil: „V Benátkach ju majú obesiť.“ Princ sa okamžite vydal na cestu, a pretože bol očarovaný, bol v okamihu tam. Ľudia, ktorí ho uvideli prichádzať, mávali rukami a volali: „Zastavte spravodlivosť! Zastavte spravodlivosť!“ Princ predstúpil pred benátskeho kráľa a povedal: „Čo urobil tento, ktorého majú obesiť?“ Kráľ mu odvetil: „Dopustil sa násilia na princeznej.“ Vtedy španielsky princ odvetil: „Dobre, chcem vám povedať len pár slov. Ak je tento naozaj muž, tak musí byť obesený, ale ak je to žena, čo urobíte s tou, ktorá ju odovzdala súdu?“ Kráľ povedal: „Tak podľa práva zomrie tak, ako mala zomrieť tá žena.“ Potom sa kráľ i sudcovia zdvihli a išli to vyšetriť a nakoniec skonštatovali, že ide o ženu. Okamžite vzali dcéru kráľa a obesili ju. Syn španielskeho kráľa svoju ženu opäť prijal a odviezol si ju domov, kde spolu žili šťastne až do konca svojich dní.