Lilek a Lola

V malebnom lese, v tom lese, ktorý cez deň vyzerá tak nádherne a v noci strašidelne, sa prihodila udalosť, ľahko zapamätateľná pre všetky zlobivé deti. Neďaleko hromady kameňov žil v zemi mladý hadí pár. Zmija slečna sa volala Lola a jej milovaný Lilek. Obom sa na chrbte vlnila kľukatá čiara. Veľmi si obľúbili činnosť, keď pri slniečku vyhľadávali miesto na kameni, kam sa opierali slnečné lúče a mohli sa vyhrievať. Spojili sa do dvoch klbiek a spokojne odpočívali.
„Lilku,“ prerušila ticho Lola.
„Áno,“ odpovedal.
„Chcela by som ti povedať, že čakáme bábätká.“ Oznámila radostnú udalosť Lilkovi.
„Jupí! Jupí!“ radoval sa ako zbláznený. „To znamená, že už budeme veľká rodina?“
„Áno, budeme veľká rodina.“ Odpovedala hrdo Lola a usmiala sa na svojho miláčika.
Boli takí zabratí do rozhovoru o deťoch, že si nevšimli pehavého chlapca z dediny, ako vchádza do ich lesa. Patril k známej partii chlapcov z okolia. Zakaždým, keď navštívil les, nezostal kameň na kameni. Volal sa Franta Zrzek. To meno mu sedelo. Huby, ale aj vetvičky na stromoch neostali ušetrené. Boli rozosiate na každom kúsku. To všetko robil len pre vlastné potešenie, ale aj preto, aby sa vytiahol pred chlapcami.
„Rýchlo, poď sa schovať!“ varoval Lilek svoju ženu.
„Čo sa deje?“ nechápala Lola, keď vtom Zrzka zazrela.
Bolo už však neskoro, Zrzek si ich všimol.
„Stáť!“ začal kričať na hady. „Teraz mi už nikam neutečiete.“
„Odplaz sa tam do vysokej trávy.“ Snažil sa vymyslieť spätný manéver pre Lolu.
Keď sa Lola odplazila do bezpečia, chcel odvrátiť pozornosť zlého chlapca a plazil sa opačným smerom. Zrzek sa však vydal po stopách Loly.
„Predo mnou sa neschováte,“ škodoradostne sa vysmieval. Zo stromu odtrhol suchú vetvu a začal ňou švihať okolo seba. V okamihu, keď sa palica začala k Lole podozrivo približovať, na poslednú chvíľu uhla. Podarilo sa jej ukryť do diery.
„Pomôž mi, Lilku!“ prosila Lola, keď už palica začala búrať vrch diery.
A tak sa stalo to, čo sa stať muselo. Kto sa správa zle k svojmu okoliu, bude vždy potrestaný. V okamihu jeho bezhlavých úderov palicou do zeme sa k nemu nepozorovane priplazil Lilek. Už sa nemohol ďalej pozerať, ako ohrozuje jeho ženu, a uštkol Zrzka do nohy.
V prvej chvíli si Zrzek myslel, že sa poškriabal o krík ostružiny alebo maliny. Keď však uvidel vedľa svojej nohy hada, zľakol sa. Zbledol v tvári a rozplakal sa.
„Mamička!“ kričal.
Aj tento hrdina sa zrazu roztriasol od strachu a rozbehol sa domov do dediny.
Lilek sa za ním ešte stále obzeral, kým ho nestratil z dohľadu. Potom sa plazil po blízkom okolí. Chcel si byť istý, že zmizol.
„Lolo, už môžeš vyjsť von!“ upokojil ženu.
„Nemôžem,“ odpovedala čudným hlasom.
„Prečo nemôžeš?“ spýtal sa Lilek a nazrel do diery, kde sa ukrývala. Užasol nad tým, čo uvidel. Okolo tela manželky sa ukrývali štyri malé hadiatka.