Lož

Kedysi dávno žili jedni rodičia a tí mali dve dcéry ..... Majku a Magdu. Od malička obe dcéry rodičov v medziach poslúchali, ale mali jednu veľkú chybu. Strašne často luhali.
Keď bola Majka veľká, poslali ju rodičia do sveta. Išla cez lúku, prešla rieku a vstúpila do hlbokého lesa. Keď došla tak do stredu lesa, prepadli ju zbojníci.
„Peniaze alebo život?“ začali na ňu revať.
„Život,“ odpovedala a dala im najmenší peniaz, čo mala.
„Viac nemám,“ povedala. Oni jej to uverili a pustili ju.
Už bola skoro na konci lesa, keď uvidela svetielko. Priblížila sa k nemu a uvidela, že to svetlo vychádza z okna malej chalúpky v lese. Chcela ujsť, ale už tam stála ježibaba a viedla ju dovnútra. Povedala jej:
„Upracieš mi ráno vlkov a potom môžeš odísť. Áno?“
„Áno,“ odpovedala. Nastal druhý deň a ježibaba zavčasu ráno niekam odletela. Majka nič neupratovala a rýchlo utekala preč z chalúpky. Zastavila sa až v hostinci.
Chvíľu tam sedela a počúvala, čo si tam kto rozpráva. Najviac ju zaujal rozhovor Janka s Martinom. Janko rozprával Martinovi o tom, ako má ísť do lesa vykopať poklad zbojníkov, ktorý tam zabudli, keď sa sťahovali na iné miesto v lese, inak jeho aj s rodinou pán kráľ vysťahuje. Túto úlohu mu dal kráľ preto, že keď išiel okolo, tak sa za ním všetci otáčali a pozdravovali ho, len Janko si hľadel práce na poli a nevšímal si ho. Keď to Janko dorozprával, Majka sa mu ponúkla, že pôjde s ním. Janko sa zastavil doma po náradie a potom išli. Boli v lese, ale Janko presne nevedel, kde má poklad hľadať. Našťastie mal so sebou Majku a tá ľahko odhadla, kam by to asi ukryli. A naozaj to našli. Janko by sa bol rád Majke odvďačil za pomoc, ale z pokladu jej nič dať nemohol. Musel ho celý zaniesť pánovi kráľovi. Povedal jej teda, že sa má u nich doma poobzerať, a čo sa jej bude páčiť, nech si vezme.
Potom, čo sa vrátil Janko od kráľa, vyprevadil Majku k lesu. Spýtal sa jej, či by ho chcela potom niekedy vidieť. Odpovedala, že nie. Ako vždy, nebola to pravda. Rozlúčili sa a Majka išla späť domov. Prešla kúsok cesty a stretla ježibabu. Tentoraz u nej za trest musela slúžiť týždeň a ježibaba ju strážila. Po uplynutí týždňa pokračovala v ceste. Uprostred lesa natrafila na zbojníkov. Pozbierali jej všetky peniaze a tiež jej vzali topánky. Ako ju pustili, rýchlo utekala von z lesa. Na konci lesa zakopla a udrela sa do hlavy.
Keď sa prebrala, nič si nepamätala, ani ako sa volá a kde je. Nevedela, kam ide, a tak išla späť do lesa. Zbojníci ju tentoraz pustili. Potom došla k ježibabinej chalúpke. Ježibaba ju chytila a zaviedla do chalúpky. Dala jej nové šaty, ale musela jej sľúbiť, že jej zajtra upracie vlkov. Zavčasu ráno ježibaba odletela, ale Majka sľub dodržala. Keď vyšla z lesa, uvidela Janka, ako tam smutne sedí kúsok od lesa. Síce si ho nepamätala, ale pretože ho tam videla sedieť, išla za ním. Spýtala sa ho, prečo tam tak sedí. Povedal jej, že preto, že ho nechce vidieť. Ona mu na to povedala, že si nič nepamätá, ale že sa jej na neho pekne pozerá a chcela by ho niekedy vidieť. Jankovi sa začal vracať úsmev. V tom sa Majke vrátila pamäť. Ale už nechcela luhať. Zistila, že pravda je lepšia ako lož. Priznala sa teda Jankovi, že sa jej páči a že by s ním rada chodila. Tak sa dali dokopy.
Potom sa Majka vrátila domov. Pred dverami počula, ako jej sestra Magda chváli susedke novú šatku na hlavu. Majka videla, že vôbec nie je pekná, že Magda chváli falošne. Doma Majka Magde rozprávala, čo sa jej stalo a ako prestala luhať. Hovorila jej, že ona musí prestať tiež. Magda, keď videla, ako to Majka zvláda, začala sa tiež snažiť neluhať a nakoniec sa jej to podarilo.
Po nejakom čase išla Magda Majke za družičku. Na svadbe si našla fešáka z Jankovej rodiny. Tak za ďalší čas bola ďalšia svadba. A čo bolo potom, to všetko zvládli.