Lesná matka

Jar je tu. Lesná matka má v lese už plné ruky práce. Cez plecia má prehodenú dlhú zelenú šatku z chvojiny so strapcami z drobných brezových jahniatok. Chodí v mäkkých machových črievičkách. Ani jediná halúzka jej pod nohou nezapraská.
Kto sa ako dieťa pridŕžal matkiných sukní, pozná ten pocit akejsi ochrannej dobrotivej ruky nad sebou, ktorý nás v lese premáha. To je živá blízkosť Lesnej matky.
Za lieskami, ktoré rozvesili načervenalé klasy svojich kvetov, za ohybnými rakytovými a vŕbovými vetvami, ktoré sú ako posiate striebornými bahniatkami, všade sa dá vytušiť jej usilovný tieň. Sníma z očí modré chlpaté čiapočky prvým kvetom, ktoré plaché vykúkajú spod vlaňajšieho lístia. Šetrne berie do dlane mravčeka, ktorý ožil po zimnom mraze a teraz neisto šplhá po hnedých zvädnutých steblách trávy. Včele, ktorá sa chystá vyletieť, pomáha vystrieť krídla a vypúšťa do vzduchu prvého žltého motýľa. Na výslní kladie dlaň na vyhriatu pôdu a cíti, ako sa v nej všetko klíči a rašie.
Vtáci už prileteli z teplých krajín. Končeky ich krídel svištia a trepocú sa vo vetvách stromov. Ich vášnivé výkriky, radostný jasot a bublavý šepot napĺňajú celý les. Je ich toľko, že bezradná Lesná matka nevie, koho kam uložiť. Nejaký párik drozdov, ktorý nikde nenachádza miesto, strká chvatne do ucha starej vŕby, ktorá so sklonenou hlavou zamyslene hľadí do hlbín prúdu. Niekedy sa nespokojne natriasa vo vetre a hovorí:
„Tak teda neviem, čo bude alebo nebude. V ušiach mi to spieva a hučí celý deň. To je už asi od staroby!“ Nemôže uveriť, že jar je tu. Ale v lese je toľko príbytkov. Dve navzájom poprepletané malinové vetvy už môžu byť kolískou pre nejaké malé hniezdočko.
Lesná matka stojí na vŕšku a rozdeľuje vtáčikom materiál na stavbu hniezd ..... biele a zelené chumáče machu, páperie a pierka, ohybné brezové prútiky i vyblednuté steblá trávy, z ktorých možno splietať steny. Strake však dáva ostré konáriky, tvrdé ako kosti, pretože tá si robí hniezdo ako pevnosť a opletá ho pevnými ostrými halúzkami. Lesná matka nemá rada straku, pretože si do svojho hniezda prináša ihly a rôzne lesklé kovové drobnosti. Lesnej matke sa nepáči železo. Pochádza z cudzieho sveta, v ktorom je viac zla ako medzi lesnou zverou.
Na lesnej lúke za hustou clonou mladých jedlí môžete nájsť chalúpku z prútia, ktorou je skrz-naskrz vidieť. To je krčmička, kde sa schádza o sviatkoch celá lesná spoločnosť.
Len máloktorému ľudskému oku bolo dopriate uvidieť šťastné chvíle veselých detí lesa. Zajac tam varí pivo z mladého jarného osevu. Diviak je tam krčmárom. Stojí pri súdku a stáča pivo do pohárov a dobromyseľne sa smeje každému žartu: huš ..... huš ..... huš!
Hostia prišli a každý priniesol nejaké pohostenie. Veverička priniesla oriešky, medveď voňavé plásty. Dve mladé srnky obsluhujú hostí. Komár hrá na husličky, čmeliak na basu. Prvé motýle tancujú v zlatých lúčoch slnka.
Na svojich lesných potulkách som aj ja k nim zablúdil, hoci som nebol pozvaný. Čoskoro sa mi točila hlava z toho sladkého piva z mladého osevu.
Ako dieťa, ktoré si zvyklo pridŕžať sa matkinej sukne, tak aj ja sa vždy znova vraciam k milému tieňu Lesnej matky pod ochranu a aj do mojej duše občas padne láskavý lúč šťastnej chvíle jej lesných detí.