Krysár z mesta Hameln

V roku 1284 sa v meste Hameln objavil čudesný muž, ktorý nosil pestrofarebný kabátik, a tak mu medzi sebou vďaka tomu hovorili Strakáč. Ten muž sa vyhlásil za krysára a za určitú odmenu hamelnským mešťanom sľúbil, že ich zbaví všetkých myší a potkanov, s čím hamelnskí radi súhlasili a požadovanú sumu mu sľúbili. Krysár vytiahol zo svojej mošny píšťalu a začal na ňu naozaj čudesným spôsobom hrať, čo priviedlo všetky potkany a myši v okolí do takého vytrženia, že vyliezali zo svojich úkrytov v domoch a zhromažďovali sa okolo krysára. Keď sa krysár domnieval, že už žiadna nechýba, vydal sa pomaly mestskou bránou von a očarený zástup hlodavcov ho nasledoval až k rieke Weser, kde si Strakáč vykasal svoj podivuhodný kabátik a vstúpil do vody a všetka tá háveď naskákala za ním a biedne sa utopila. Teraz, keď boli hamelnskí občania zbavení svojho potkaního trápenia, zželelo sa im tej sľúbenej odmeny a pod rozličnými zámienkami odmietali krysárovi peniaze vyplatiť, až sa tento nakoniec nahneval a roztrpčene mesto opustil.

Bolo to vtedy 24. júna, na deň svätého Jána Krstiteľa, zavčasu ráno okolo siedmej hodiny, keď sa Strakáč opäť objavil. Nemal svoj strakatý kabátik, ale odev lovca a na hlave podivuhodný červený klobúk. Mlčky a so zachmúreným pohľadom vytiahol svoju píšťalu a nechal ju naplno zaznieť v uliciach mesta Hameln. Ale tentoraz sa nezbiehali potkany ani myši, zo všetkých kútov mesta sa sem ako vtáčatá zlietali deti; vo veľkom húfe chlapci a dievčatká, najmladšiemu boli štyri roky a bola medzi nimi aj takmer dospelá starostova dcéra. Celý ten zástup sa ťahal za krysárom, ktorý ho viedol von z mesta k neďalekej hore a v tej potom s celým zástupom detí zmizol. Celé to videla jedna mladučká pestúnka, ktorá sa s dieťaťom v náručí za zástupom oneskorovala, až sa potom obrátila späť k mestu a priniesla o tom správu. Rodičia zatiaľ húfne vybiehali z dverí a s nárekom hľadali svoje deti; najmä matky srdcervúco nariekali a plakali. Bez váhania rozposlali k rieke i do všetkých kútov kraja poslov, aby pátrali, či niekto tie deti alebo aspoň jediné z nich niekde nevidel, ale všetko hľadanie bolo márne. Sto tridsať detí sa vtedy stratilo.

Rozpráva sa, že dve deti sa oneskorili a vrátili sa späť, ale jedno z nich bolo slepé a to druhé hluchonemé. To slepé im miesto, kam ich krysár zaviedol, nedokázalo ukázať, ale rozprávalo o tom, ako krysára nasledovalo; to hluchonemé to miesto vedelo, ale nerozumelo ich otázkam, a tak im to nemohlo povedať. Jeden malý chlapec vraj vybehol von len v košieľke a po chvíli sa obrátil, aby si priniesol kabátik, vďaka čomu z toho nešťastia unikol, pretože keď sa vrátil späť, ostatné deti už zmizli vo vnútri hory. Tá ulica, po ktorej vyšli hamelnské deti mestskou bránou von, zostala potom po všetky časy tichá, pretože sa tam nesmel prevádzkovať žiadny tanec a iné veselie. Dokonca, keď tadiaľ na ceste do kostola hudba sprevádzala nevestu, museli muzikanti na tejto ulici hru prerušiť. Tá hora pri meste Hameln, v ktorej deti zmizli, sa volá Poppenberg. Stoja tam dodnes na pamiatku tej smutnej a čudesnej udalosti dva kamenné kríže.

Hamelnskí mešťania túto udalosť zaznamenali v mestskej kronike a v roku 1572 nechal starosta mesta vymaľovať tento príbeh na okenných tabuliach v miestnej katedrále.