Čarovný býčí roh

Bol raz jeden bohatý muž, ktorému zomrela žena a zanechala mu malú dcérku, ktorá sa volala Grétka, a tú nadovšetko miloval. V susedstve žila jedna vdova, ktorá mala tiež dcéru. Tej hovorili Trojoká, pretože mala tri oči. Jedného dňa vdova prilákala malú Grétku k sebe a povedala jej:
„Pozri, keď si ma Tvoj otec vezme za ženu, budem Ti dobrou matkou; budem Ti česať vlasy zlatým hrebeňom, umývať tvár mliekom a na pitie Ti dám víno. Moja dcéra bude odháňať muchy, keď budeš spať, a keď sa zobudíš, bude sa s Tebou hrať!“ To sa malej Grétke páčilo, a preto prosila otca tak dlho, kým ho neuprosila a susedku si nevzal za ženu. Niekoľko dní sa mala Grétka ako kráľovná, ale čoskoro sa z novej matky vykľula skutočná macocha. Hádka bola jej každodenným chlebom, na výprask nepotrebovala ani dva sliepčie kroky, a keď si to úbohá Grétka posťažovala svojmu otcovi, zaobchádzala s ňou ešte horšie. No však majú tie macochy čudné zvyky! Grétka musela pre Trojokú prať a drhnúť šaty a košele, až jej z toho krvácali prsty, k tomu každý deň pásť býky a aby toho nebolo málo, pri tom pasení ešte priadla ľan. Často jej bolo do plaču a nariekania, najmä keď bola sama na poli s býkmi a nikto ju nemohol počuť.
Jedného dňa k nej prišiel zo stáda krásny býk a súcitne sa spýtal:
„Prečo plačeš, úbohé dieťa?“
„Ako nemám plakať, keď od rána do večera priadem ľan a dostávam za to od macochy len ďalší výprask?“ Vtedy býk povedal:
„Dobre, pomôžem Ti, podaj mi ten ľan!“ Grétka to urobila a býk ľan bez váhania prehltol. Jej sa srdce div nezastavilo, ale býk ju upokojoval:
„Neboj sa, dieťa, trochu sa vyspi, keď sa zobudíš, bude ľan spradený.“ Tak sa Grétka uložila a pospala si a sotva sa zobudila, ležalo vedľa nej vretienko s krásnou priadzou.
A bolo po starostiach! Odteraz sa kolovrátku ani nedotkla. Koľko ľanu dostala od macochy, toľko vždy spradla, lebo býk tú prácu robil za ňu. To sa macoche za nejaký čas videlo podozrivé a začala v tom tušiť nejakú neplechu. Preto poslala na pašu svoju trojokú dcéru, aby strážila. Ale Grétka si vedela poradiť! Usadla ku kolovrátku a usilovne priadla a k tomu si pobrukovala uspávanku, až z toho Trojoká zaspala. A keď spala, dala Grétka ľan býkovi, a keď sa Trojoká zobudila, bol už všetok spradený. Tak nemohla večer matke povedať nič iné, než že Grétka celý deň usilovne priadla.
Ale jedného dňa, keď bola Grétka zasa na paši s Trojokou, zaspievala svoju uspávanku trochu ledabolo. Trojoká nespala a svojím tretím okom všetko videla, a keď prišla večer domov, povedala matke, ako to bolo. Macocha sa rozhodla, že sa býka zbaví; Grétke naložila na chrbát nespočítaných rán. Grétka bežala k býkovi a všetko mu vyrozprávala.
„So mnou je amen,“ povedal býk, „ale postaraj sa, aby si si, keď budem mŕtvy, zaobstarala špičku môjho rohu.“
Keď na druhý deň Grétka na poli strážila býky, priletel obrovský ovad a bzučal tomu býkovi okolo hlavy tak zúrivo, až z toho bol úbohý býk celý rozzúrený a splašil sa a bežal bezhlavo preč. To nebol nijaký obyčajný ovad, ale macocha, ktorá bola zlá čarodejnica a vedela sa premeniť. Býk sa blížil k mostu, ktorý viedol cez hlbokú priepasť, a tu ho ovad bodol do oboch očí, takže nič nevidel, most minul a zrútil sa do priepasti. Plačúca Grétka zostúpila dolu a tam našla svojho priateľa mŕtveho. Pri páde si odlomil špičku pravého rohu, tak ju vzala a ukryla.
Boli to pre Grétku časy naozaj zlé. Macocha jej dávala stále ťažšie práce, neustále ju karhala a výpraskom tiež nešetrila. Trojoká síce nepracovala, len sa stále parádila a robila iba to, čo ju bavilo, ale predsa nevyrástla do takej krásy ako Grétka. To macochu užieralo, a tak sa rozhodla, že sa Grétky raz navždy zbaví. Jedného dňa ju zaviedla hlboko do jedného čierneho lesa a poslala ju, aby nabrala vody z prameňa. Kým sa Grétka činila, macocha sa premenila na čierneho chrobáka a sadla si na krík, aby pozorovala, ako ju bude Grétka hľadať a nakoniec zablúdi a bude po nej! No však macochy si vedia vždy poradiť.
Keď sa Grétka vrátila s vodou, po macoche nebolo ani stopy. Celá ustráchaná behala sem a tam, aby ju hľadala, a keď nastal večer, bola stále hlboko v lese a nepoznala cestu domov. Vtedy jej pri tom behaní spadla na zem špička býčieho rohu, ktorú nosila neustále na prsiach. Grétka ju zodvihla, ale ona jej opäť skĺzla na zem, a keď ju zasa zodvihla, spadla po tretí raz. A vtedy sa tam zjavilo veľké býčie stádo, až sa z toho belel les. A ten posledný býk, ten bol najbielejší a mal zlaté rohy. Išiel ku Grétke, aby sa pred ňou poklonil, ale zrazu nepokojne potriasol hlavou, zahrabal kopytami a vyrazil do krovia, kde sedela macocha. Tá sa rýchlo premenila na medveďa a pustila sa do boja s býkom. A bol to boj urputný! Nakoniec býk so zlatými rohmi zrazil medveďa zo zrázu, ale zlomila sa mu pritom špička pravého rohu. Medveď zostal bezvládne ležať a býk išiel a položil sa ku Grétkiným nohám. A jej sa zdalo, že má v očiach prosbu. Vtedy jej prišla na myseľ špička býčieho rohu, ktorú nosí pri sebe, a tak ju vybrala a priložila na miesto tej zlomenej.
Hneď ako sa tak stalo, ten býk sa premenil na krásneho princa a tí ostatní býci na jeho ministrov a služobníkov. Princ Grétku schmatol a odviezol sa s ňou do svojej ríše, aby tam oslavovali krásnu svadbu.
A macocha? Tá bola odsúdená zostať v podobe, v ktorej bola. Od tých čias musela po svete blúdiť ako strašný medveď, a ak nepomrela, chodí tam v tom čiernom lese dodnes.