Čarovný býčí roh

Bol raz jeden bohatý muž, ktorému zomrela žena a zanechala mu malú dcérku, ktorá sa volala Grétka, a tú nadovšetko miloval. Po susedsky žila jedna vdova, ktorá mala tiež dcéru. Tej hovorili Trojoká, pretože mala tri oči. Jedného dňa vdova zlákala malú Grétku k sebe a povedala jej:
„Pozri, keď si ma tvoj otec vezme za ženu, budem ti dobrou matkou; budem ti česať vlasy zlatým hrebeňom, umývať tvár mliekom a na pitie ti dám víno. Moja dcéra ti bude odháňať muchy, keď budeš spať, a keď sa zobudíš, bude sa s tebou hrať!“ To sa malej Grétke páčilo, a preto prosila otca tak dlho, kým ho neuprosila a susedku si nevzal za ženu. Niekoľko dní sa mala Grétka ako kráľovná, ale čoskoro sa z novej matky vykľula skutočná macocha. Zvada bola jej každodenným chlebom, po výprask nešla ani na dva sliepčie kroky, a keď si to úbohá Grétka postažovala svojmu otcovi, zaobchádzala s ňou ešte horšie. No, majú tie macochy čudné zvyky! Grétka musela pre Trojokú prať a drhnúť šaty a košele, až jej z toho krvácali prsty, k tomu každý deň pásť býkov a aby toho nebolo málo, pri tom pasení ešte priadla ľan. Často jej bolo do plaču a nariekania, najmä keď bola sama na poli s býkmi a nikto ju nemohol počuť.
Jedného dňa k nej prišiel zo stáda krásny býk a súcitne sa spýtal:
„Prečo plačeš, úbohé dieťa?“
„Ako mám neplakať, keď od rána do večera priadzem ľan a dostávam za to od macochy len ďalší výprask?“ Vtedy býk povedal:
„Dobre, pomôžem ti, podaj mi ten ľan!“ Grétka to urobila a býk ľan bez váhania prehltol. Jej srdce sa takmer zastavilo, ale býk ju utešoval:
„Neboj sa, dieťa, trochu si pospi, keď sa zobudíš, bude ľan upradený.“ Tak sa Grétka uložila a pospala si a sotva sa zobudila, ležalo vedľa nej vretienko s krásnou priadzou.
A bolo po starostiach! Odteraz sa kolovrátku ani nedotkla. Koľko ľanu dostala od macochy, toľko vždy upriadla, lebo býk tú prácu robil za ňu. To sa macoche po čase videlo podozrivé a začala v tom tušiť nejakú neplechu. Preto poslala na pašu svoju trojokú dcéru, aby strážila. Ale Grétka si vedela poradiť! Sadla si ku kolovrátku a usilovne priadla a k tomu si bzučala uspávanku, až z toho Trojoká zaspala. A keď spala, dala Grétka ľan býkovi, a keď sa Trojoká zobudila, bol už všetok upradený. Tak nemohla večer matke povedať nič iné, ako že Grétka celý deň usilovne priadla.
Ale jedného dňa, keď bola Grétka zase na paši s Trojokou, spievala tú svoju uspávanku trochu ledabolo. Trojoká nespala a svojím tretím okom všetko videla, a keď prišla večer domov, povedala matke, ako to bolo. Macocha sa rozhodla, že sa býka zbaví; Grétke naložila na chrbát nespočítané rany. Grétka bežala k býkovi a všetko mu vyrozprávala.
„So mnou je amen,“ povedal býk, „ale postaraj sa, aby si si, až budem mŕtvy, zaopatrila špičku môjho rohu.“
Keď na druhý deň Grétka na poli strážila býkov, priletel obrovský ovad a bzučal tomu býkovi okolo hlavy tak zbesilo, až z toho bol úbohý býk celý rozzúrený a splašil sa a bežal bezhlavo preč. To nebol žiadny obyčajný ovad, ale macocha, ktorá bola zlá čarodejnica a vedela sa premeniť. Býk sa blížil k mostu, ktorý viedol cez hlbokú priepasť, a tu ho ovad bodol do oboch očí, takže nič nevidel, most minul a zrútil sa do priepasti. Plačúca Grétka zostúpila dolu a tam našla svojho priateľa mŕtveho. Pri páde si odlomil špičku pravého rohu, tak ju vzala a ukryla.
Boli to pre Grétku časy naozaj zlé. Macocha jej dávala stále ťažšiu prácu, neustále ju karhala a výprasku tiež nešetrila. Trojoká síce nepracovala, len sa stále parádila a robila len to, čo ju bavilo, ale predsa nevyrástla do takej krásy ako Grétka. To macochu užieralo, a tak sa rozhodla, že sa Grétky raz navždy zbaví. Jedného dňa ju zaviedla hlboko do jedného čierneho lesa a poslala ju, aby nabrala vody z prameňa. Kým sa Grétka činila, macocha sa premenila na čierneho chrobáka a sadla si na kroví, aby pozorovala, ako ju bude Grétka hľadať a nakoniec zablúdi a bude po nej! No, macochy si vedia vždy poradiť.
Keď sa Grétka vrátila s vodou, po macoche nebolo ani stopy. Celá preľakaná behala sem a tam, aby ju hľadala, a keď nastal večer, bola stále hlboko v lese a nepoznala cestu domov. Vtedy jej pri tom behaní spadla na zem špička býčieho rohu, ktorú nosila neustále na prsiach. Grétka ju zodvihla, ale ona opäť skĺzla na zem, a keď ju zase zodvihla, spadla po tretí raz. A vtedy sa tu objavilo veľké býčie stádo, až sa z toho bielil les. A ten posledný býk, ten bol najbielejší a mal zlaté rohy. Šiel ku Grétke, aby sa pred ňou poklonil, ale zrazu nepokojne zatriasol hlavou, zahrabal kopytami a vyrazil do kroví, kde sedela macocha. Tá sa rýchlo premenila na medveďa a pustila sa do boja s býkom. A bol to boj urputný! Nakoniec býk so zlatými rohmi zrazil medveďa zo zrázu, ale zlomila sa mu pritom špička pravého rohu. Medveď zostal bezvládne ležať a býk šiel a ľahol si ku Grétkiným nohám. A jej sa zdalo, že má v očiach prosbu. Vtedy jej prišla na myseľ špička býčieho rohu, ktorú nosí pri sebe, a tak ju vybrala a priložila na miesto tej zlomenej.
Sotva sa tak stalo, ten býk sa premenil na krásneho princa a tí ostatní býci na jeho ministrov a sluhov. Princ Grétku schmatol a odviezol sa s ňou do svojej ríše, aby tam slávili krásnu svadbu.
A macocha? Tá bola odsúdená zostať v podobe, v ktorej bola. Od tých čias musela po svete blúdiť ako strašný medveď, a ak nepomrela, chodí tam v tom čiernom lese dodnes.