Kohútik Zlatý hrebienok a čarodejný mlynček

Kde bolo, tam bolo, žili raz dedko a babka. Uvarili si hrach, a ako tak jedli, spadlo im jedno zrnko na zem. Kotúľalo sa, kotúľalo, až sa zakotúľalo do škáry v podlahe. Mohlo tak ležať dlho a nikto by si ho ani nevšimol, keby sa zrazu nezačalo rozrastať. Rástlo, rástlo, až sa začalo tlačiť medzi doskami von. Babka ho zazrela a povedala:
„Dedo, mal by si vysekať dieru v podlahe, aby hrášok mohol rásť do výšky. Keď vyrastie, budeme zbierať hrach rovno v chalupe.“
Dedko vysekal dieru v podlahe a hrášok rástol, rástol, až dosahoval k samému stropu. Dedko teda vysekal dieru aj v strope a hrášok zasa rástol a rástol, až dosahoval do samého neba.
Keď už v chalupe nebolo z čoho variť, vzal dedko vrece a vyliezol na hrachovinu, aby natrhal pár strukov. Liezol, liezol, vyšplhal sa až do mrakov a čo nevidí! Na obláčiku tam sedí kohútik Zlatý hrebienok a vedľa neho leží mlynček, samá modrá a samé zlato.
Dedko sa dlho nerozmýšľal, schmatol mlynček i kohútika a zošplhal sa zasa späť do chalupy.
Hneď ako zoskočil z hrachoviny, povedal:
„Niečo som ti priniesol, babka. To je predsa darček! Kohútik Zlatý hrebienok a k nemu ešte mlynček.“
Babka sa zaradovala, že ten mlynček hneď vyskúša. Postavila ho na stôl, zatočila kľučkou raz dokola a hľa! z mlynčeka vypadol lievanec a pirôžok. Zatočila kľučkou ešte raz a zase vypadol lievanec a pirôžok. A tak stále. Každé otočenie jeden lievanec a jeden pirôžok.
To bolo radosti! Dedko a babka žili ako v raji, čarodejný mlynček im dal všetko, čo potrebovali.
Raz tak išiel popri chalupe bohatý pán. Zastavil sa pri prahu a zavolal:
„Hej, starúškovia, nenašlo by sa u vás niečo na jedenie? Po ceste mi vyhladlo.“ Babka povedala:
„Čo by som ti dala, vzácny pán? Uspokojíš sa s lievancami a s pirôžkami?“ Postavila na stôl mlynček, zatočila kľučkou a hneď začali padať lievance a pirôžky. Pán len gúľal oči a nestačil sa čudovať. Keď sa najedol, začal babku presviedčať:
„Ty, gazdiná, predaj mi ten mlynček!“
„Nie, vzácny pán, nepredám. Sami ho potrebujeme.“ Pán počkal, kým dedko s babkou vyjdú z chalupy, a mlynček im ukradol. Nasadol do koča a bol preč.
Večer si dedko a babka spomenuli na mlynček, hľadali ho, ale po ňom nikde ani stopy. Nariekali, žialili, mohli si oči vyplakať. A kohútik Zlatý hrebienok všetko videl a hlasno volal:
„Dedko, babka, nechajte plač! Rozletím sa na statok a váš mlynček od boháča prinesiem vám nazad!“ Zamával krídlami a letel cez hory a cez doliny, nad riekami, nad poliami, nad čiernymi lesmi, až priletel k panskému domu. Tam si sadol na bránu a začal kričať:

„Kikirikí, rikikí,
pán je zlodej veľký!
Babku s dedkom prepadol,
mlynček im ukradol.
A ja kričať neprestanem,
kým mlynček nedostanem!“

Počul to pán, nahneval sa a rozkázal sluhom:
„Hej, sluhovia, chyťte toho kikiríkača a hoďte ho do vody!“ Sluhovia chytili kohútika a hodili ho do studne. Sedel kohútik v studni, sedel, pil vodu a pokvokával:
„Pi, zobáčik, pi vodu, nebude to na škodu!“ A vypil všetku vodu.
Všetku vodu vypil, vyletel zo studne a znovu zamieril k panskému domu. Priletel na pavlač a zase sa dal do krikľavého spevu:

„Kikirikí, rikikí,
pán je zlodej veľký!
Babku s dedkom prepadol,
mlynček im ukradol.
A ja kričať neprestanem,
kým mlynček nedostanem!“

Pán sa rozzúril ešte väčšmi a nariadil sluhom, aby kohútika hodili do rozpálenej pece. Sedel kohútik v peci, sedel a pokvokával:
„Lej, zobáčik, lej vodu, nebude to na škodu!“ A uhasil v peci všetok oheň.
Všetok oheň uhasil, vyletel z pece a frr! k panskému domu na rímsu a kričal rovno do okna:

„Kikirikí, rikikí,
pán je zlodej veľký.
Babku s dedkom prepadol,
mlynček im ukradol.
Ak mi ho nedá späť,
z okna vzlietnem,
na hlavu mu sadnem
a klovať ho neprestanem,
kým mlynček nedostanem!“

Pán zvončekom začal zvolávať sluhov:
„Hej, sluhovia! Chyťte toho krikľúňa a rozsekajte ho šabľami!“ Sluhovia si bežali nabrúsiť šable, ale kohútik sa nezľakol, nenechal pána na pokoji, sadol mu na hlavu a uštedroval mu klofanec za klofancom. Pán uskakoval hop sem, hop tam, ale kohútikovi sa nevykrútil.
Dal sa teda na útek a kohútik hneď schmatol mlynček a letel za babkou a za dedkom. Doletel k nim a zakikiríkal:

„Kikirikí! Dedko, babka, radujte sa,
kohútik mlynček vám prináša!“
A dedko s babkou sa radovali,
dobre žili, šťastní boli
a každého lievančekom a pirôžkom pohostili.