Kohútik a sliepočka idú do Ríma

Bol raz kohútik a bola sliepočka. Vybrali sa na prechádzku. Sliepočka našla zrnko a kohútik list. Sliepočka mala raz-dva zrnko v sebe, ale kohútik si list schoval.
„Počúvaj, sliepočka,“ vraví kohútik, „v liste stojí, že mám ísť do Ríma a stať sa pápežom!“
„To pôjdem s Tebou,“ povedala sliepočka, „a budem robiť pani pápežovú!“
Tak spolu putovali do sveta, aby sa dostali do Ríma. Prešli kúsok cesty a stretli straku. Straka bola zvedavá, kam cestujú.
„Našiel som list,“ vravel kohútik, „v liste stojí, že mám ísť do Ríma a stať sa pápežom.“
„A ja idem s ním,“ povedala sliepočka, „budem robiť pani pápežovú!“
„Pôjdem s Vami,“ povedala straka, „budem Vám robiť pokladníka!“ A naozaj išla s nimi. O chvíľu stretli vrabca. Vrabec chcel vedieť, kam idú.
„Našiel som list,“ povedal kohútik, „v liste stojí, že mám ísť do Ríma a stať sa pápežom!“
„A ja idem s ním,“ povedala sliepočka, „budem robiť pani pápežovú!“
„A ja idem s nimi tiež,“ povedala straka, „a budem im robiť pokladníka!“
„Pôjdem s Vami,“ vravel vrabec, „mám pekný hlas, môžem Vám robiť kostolníka.“ A naozaj išiel s nimi. Zase šli chvíľu a stretli líšku. Líška sa pýtala, kam idú.
„Našiel som list,“ povedal kohútik, „v liste stojí, že mám ísť do Ríma a stať sa pápežom!“
„A ja idem s ním,“ povedala sliepočka, „budem robiť pani pápežovú!“
„A ja idem tiež,“ povedala straka, „a budem im robiť pokladníka!“
„Aj ja idem s nimi,“ povedal vrabec, „mám pekný hlas, budem im robiť kostolníka!“
„Deti,“ povedala líška, „vy chcete do Ríma? Či poznáte cestu? Ja cestu poznám a mohla by som Vám ju ukázať, ale dnes je už neskoro, o chvíľku bude tma. Poďte ku mne, vyspite sa a ráno Vám cestu ukážem.“
Pútnici boli radi a išli za líškou do jej domčeka. Len čo boli vnútri, líška zamkla dvere a zavrela okenice, aby zvieratká nemali kade utekať.
„A teraz mi, kohútik,“ povedala líška, „zaspievaj pesničku!“
Ale kohútik odpovedal:
„Akože mám, líštička, zaspievať pesničku? To ja neviem. Vieš čo? Zaspievaj mi najprv Ty. Budem Ťa počúvať a azda sa pesničku naučím.“
„Ja Ti zaspievam!“ povedala líška a začala:
„Keď som bola slúžkou a slúžila u jednej zlej panej, veľmi si ma zlobil. Pani chcela, aby som stále pracovala, a ja som sa do postele dostala vždy neskoro v noci. A o chvíľku som musela zase vstávať, pretože kohút kikiríkal. To Ty si kikiríkal tak zavčasu a nenechal si ma vyspať. Za to Ti odhryznem hlavu.“
Líška odhryzla kohútikovi hlavu a obrátila sa k sliepočke:
„A teraz mi, sliepočka, zaspievaj pesničku Ty!“
„Bože, bože,“ nariekala sliepočka a triasla sa po celom tele, „milá líštička, veď ja neviem spievať pesničky.“
„Dobre, tak počúvaj,“ povedala líška, „ja Ti zaspievam sama!“
A začala:
„Keď som bola slúžkou a slúžila u jednej zlej panej, veľmi si ma zlobila. Pani chcela mať veľa vajec a ja som jej poctivo nosila každé vajce, ktoré si zniesla. Ale Ty si stále kdákala a kdákala a pani si myslela, že znášaš viac vajec, než jej nosím. Za to Ti teraz odhryznem hlavu!“
Líška odhryzla sliepočke hlavu a obrátila sa k strake:
„A teraz mi, straka, zaspievaj Ty!“
„Ja mám spievať?“ vykríkla straka, „líštička, to som predsa nikdy nevedela!“
„Tak ja Ti zaspievam sama,“ povedala líška a začala:
„Keď som slúžila u zlej panej, veľmi si ma zlobila. Pani ma posielala do mesta, nech bolo pekne, nech pršalo, a keď som prišla zablatená domov, volala si na mňa a posmievala si sa mi. Za to Ti teraz odhryznem hlavu!“
Líška odhryzla strake hlavu a obrátila sa k vrabcovi:
„No, vrabček, zaspievaj mi pesničku aspoň Ty!“
„Od srdca rád, milá líštička,“ povedal vrabec, „ale môžem spievať, len keď mám dosť vzduchu. Otvor trošku okno a ja hneď spustím!“
Líška poslúchla a otvorila okno. Na to vrabec čakal. Vyletel rýchlo von, posadil sa na vysoký strom, uklonil sa a zaspieval.
Čo bolo líške platné, že počula vrabčiu pesničku. Nech sa hnevala, ako sa hnevala, vrabca chytiť nemohla.