Ako sa zajačik so včielkou spolu zoznámili

Zimou skrehnutý zajačik, opustil svoj hájik. Bol ešte celkom maličký, rástol bez svojej mamičky.
Neznámou cestou sa dal, niečo na zub hľadal. Spočiatku bol samý smiech, obdivoval padnutý sneh.
Hľadal pole so zelíčkom, stretol sa s iným zajačikom. Ten mu povedal:
„Zajac? Čo máš v hlave, v palici? Kdeže zelie v zime na poli?“
zajačika to veľmi bolí, mal na zelie veľkú chuť, šiel ho hľadať, buď ako buď!
Sneh však všetky polia zavial, zajac preto robil kravál! Plače, kvíli, bolí bruško, tak sa tešil na zelíčko!
Zajac cíti veľký hlad, vonku zima, mráz a chlad! Svoje labky má skrehnuté, zrazu zbadá, čo je vedľa!

Sotva prešiel cesty pol, natrafil na včelí úľ! Farebný bol celučičký, vnútri spali včieločky.
„To je krásny domček!“ pomyslel si zajačik. „Ktože tu v domčeku býva? Čo je to za krásne obydlie?“
bol zvedavý zajačik, nakukol na kraječik! Nevidel však nikoho, tak sa pustil do toho!
Vydrápal v dreve škáru, začal hrýzť v úli dieru, a keď otvor vyhrýzol, dovnútra sa prešmykol.
Aj keď nemal zelíčko, bolo mu tam teplíčko. Do kútika si pekne skočil, za chvíľočku v úli zaspal.
Zobudila sa včielka, čudovala sa celučičká.
„Ako sa k nám do úľa dostal? Ktože ho sem asi poslal?“ Potom potichu včielka, budila hneď zajačika:
„Vstávaj! Zobuď sa, zajac! Tu nebývajú králiky! To je náš domček, včelín! Nepohostíme ťa zelím!
Jedine by som mohla hneď, dať ti ochutnať náš med.“
Zajac hneď vyskočil, med ho trochu zaskočil. S nadšením ho ochutnal, avšak med mu nechutil!
„Ďakujem ti, včielka, ja radšej to zelíčko! Med sa lepí na pusu, nie je podľa môjho vkusu!“
Vtom šiel okolo úľa medveď, dní vraj nejedol už deväť! Do včelína hlavu strčil, zajac sa už pred ním krčil!
Medveď v úli? Ach, beda! Včielka bzučí na medveďa! Veď ten by im mohol hneď, zbaštiť všetok ich med!
Včielka budí všetky včely, zajačik sa trasie celý. „Zobuďte sa, sestričky! Vystrčte svoje ihličky!
Medveď sa nám na med chystá, zje nám všetok, som si istá! Med nám zbafne a čo viac? Chystá sa aj na zajaca!“
Medveď hladovo už bručí, okolo neho včielky bzučia, nad medveďom veľa ich, začal útok! Pich a pich!
Medveď dostal žihadlo, ujsť mu hneď napadlo! Uteká odtiaľ, pelášiac, div sa za ním neprašilo!
Roja včiel sa medveď bál, bežal z úľa čo najdiaľ! Včielky svoj med ubránili a zajačika zachránili!
Od tých čias mala včielka rada zajačika. V lete obaja v ďateline spolu sa veselia!
Zajac zbafne lístočky, včielka hľadá kvietočky, z voňavých kvetov zo všetkých síl zbiera pilne všetok peľ!