Kohútik zlatý hrebienok a čarodejný mlynček

Žili kedysi dedko a babka. Uvarili si hrach a ako tak jedli, spadlo im jedno zrnko na zem. Kotúľalo sa, kotúľalo, až sa zakotúľalo do škáry v podlahe. Mohlo tam ležať dlho a nikto by si to ani nevšimol, keby sa nezačalo zrazu rásť. Rástlo, rástlo, až sa začalo tlačiť medzi doskami von. Babka ho zazrela a povedala:
„Dedo, mal by si vysekať dieru v podlahe, aby hrášok mohol rásť do výšky. Až vyrastie, budeme zbierať hrach rovno v chalupe.“
Dedko vysekal dieru v podlahe a hrášok rástol, rástol, až dosahoval k samému stropu. Dedko teda vysekal dieru aj v strope a hrášok zas rástol a rástol, až dosahoval do samého neba.
Keď už v chalupe nebolo z čoho variť, vzal dedko vrece a vyliezol na hrachovinu, aby natrhal zopár strukov. Liezol, liezol, vyšplhal sa až do oblakov a čo nevidí! Na obláčiku tam sedí kohútik Zlatý hrebienok a vedľa neho leží mlynček, samá modrá a samé zlato.
Dedko sa dlho nerozmýšľal, schmatol mlynček aj kohútika a zošplhal sa zase späť do chalupy.
Len čo zoskočil z hrachoviny, hovoril:
„Niečo som ti priniesol, babka. To je predsa darček! Kohútik Zlatý hrebienok a k nemu ešte mlynček.“
Babka sa potešila, že ten mlynček hneď vyskúša. Postavila ho na stôl, zatočila kľučkou jedenkrát dokola a hľa! z mlynčeka vypadol lievanec a pirožok. Zatočila kľučkou ešte raz a zase vypadol lievanec a pirožok. A tak stále. Každé otočenie jeden lievanec a jeden pirožok.
To bolo radosti! Dedko a babka žili ako v raji, čarodejný mlynček im dal všetko, čo potrebovali.
Raz takto išiel okolo chalupy bohatý pán. Zastavil sa pri prahu a zavolal:
„Hej, starkí, nenašlo by sa u vás niečo na jedenie? Po ceste mi vyhladlo.“ Babka povedala:
„Čo by som vám dala, vzácny pán? Uspokojíte sa s lievancami a s pirožkami?“ Postavila na stôl mlynček, zatočila kľučkou a hneď začali padať lievance a pirožky. Pán len gúľal oči a nestačil sa čudovať. Keď sa najedol, začal babku prehovárať:
„Ty, gazdiná, predaj mi ten mlynček!“
„Nie, vzácny pane, nepredám. Sami ho potrebujeme.“ Pán počkal, kým dedko s babkou vyjdú z chalupy, a mlynček im ukradol. Naskočil do koča a bol preč.
Večer si dedko a babka spomenuli na mlynček, hľadali ho, ale po ňom nikde ani stopy. Nariekali, žalostili, mohli si oči vyplakať. A kohútik Zlatý hrebienok všetko videl a nahlas volal:
„Dedko, babka, neplačte, na statok sa rozletím, váš mlynček od boháča naspäť vám prinesiem!“ Zamával krídlami a letel cez hory a cez doliny, nad riekami, nad poľami, nad čiernymi lesmi, až priletel k panskému domu. Tam si sadol na bránu a začal kričať:

„Kykyriký, rykyký,
pán je zlodej veľký!
Babku s dedkom prepadol,
mlynček im ukradol.
A ja kikiríkať neprestanem,
kým mlynček nedostanem!“

Počul to pán, rozhneval sa a rozkázal sluhom:
„Hej, sluhovia, chyťte toho kikiríkača a hoďte ho do vody!“ Sluhovia chytili kohútika a hodili ho do studne. Sedel kohútik v studni, sedel, pil vodu a pokvokával:
„Pi, zobáčik, pi vodu, nebude to na škodu!“ A vypil všetku vodu.
Všetku vodu vypil, vyletel zo studne a znovu zamieril k panskému domu. Priletel na pavlač a zase sa dal do krikľavého spevu:

„Kykyriký, rykyký,
pán je zlodej veľký!
Babku s dedkom prepadol,
mlynček im ukradol.
A ja kikiríkať neprestanem,
kým mlynček nedostanem!“

Pán sa rozzúril ešte väčšmi a nariadil sluhom, aby kohútika hodili do rozpálenej pece. Sedel kohútik v peci, sedel a pokvokával:
„Lej, zobáčik, lej vodu, nebude to na škodu!“ A uhasil v peci všetok oheň.
Všetok oheň uhasil, vyletel z pece a frr! k panskému domu na rímsu a kričal rovno do okna:

„Kykyriký, rykyký,
pán je zlodej veľký.
Babku s dedkom prepadol,
mlynček im ukradol.
Ak mi ho nevráti späť,
z okna vzlietnem,
na hlavu mu sadnem
a klovať ho neprestanem,
kým mlynček nedostanem!“

Pán začal rohom zvolávať sluhov:
„Hej, sluhovia! Chyťte toho krikľúňa a rozsekajte ho šabľami!“ Sluhovia si bežali nabrúsiť šable, ale kohútik sa nezľakol, nenechal pána na pokoji, sadol mu na hlavu a udeľoval mu klofanec za klofancom. Pán uskakoval hop sem, hop tam, ale kohútikovi sa nevykrútil.
Dal sa teda na útek a kohútik hneď schmatol mlynček a letel za babkou a za dedkom. Doletel k nim a zakikiríkal:

„Kykyriký! Dedko, babka, nesmúťte,
mlynček späť si vezmite!“
A dedko s babkou sa radovali,
dobre žili, šťastní boli
a každého lievančekom a pirožkom pohostili.