Ako sa osol Arcilev stal kráľom levov

Jednou si jeden osol umyslel, že pôjde skúsiť šťastie.
„Horšie ako u môjho pána mi nebude,“ povedal si, pretrhol ohlávku a bol preč.
Bežal, bežal, až sa dostal ďaleko v horách na krásnu lúku. Trávy tam bolo až po brucho, voda v potôčiku bola čistá a studená a pán bol ďaleko. Osol sa mal ako v raji a od samej blaženosti začal z plného hrdla revať. Oslie revanie začul lev a veľmi sa čudoval. Niečo také v živote nepočul. Opatrne sa prikradol k lúke, aby sa pozrel na to neznáme zviera. Uprostred lúky uvidel osla a čudoval sa ešte viac. Takého veľkého a ušatého tvora nikdy nestretol. Kto to len môže byť? Pristúpil k oslovi a hovorí zdvorilo: „Dobrý deň, priateľ! Odkiaľže si k nám zavítal a ako sa voláš?“
„Prišiel som zďaleka a volám sa Arcilev,“ odpovedal osol.
„Arcilev?“ zľakol sa lev.
„Tak je, Arcilev.“
„To teda znamená, že si pán nad všetkými levmi?“
„Tak je, žiadne zviera sveta sa mi nevyrovná!“
„Keď je to tak, veľký Arcilev, dajme sa do spolku a budeme najsilnejší medzi zvieratami.“
„No nech sa páči,“ povedal osol a dal sa do spolku s levom. Bežali na lov. Cestou natrafili na rieku. Lev bol na druhej strane jedným skokom. Osol zato vliezol do vody a div sa v prudkom prúde neutopil. Len-len že sa nakoniec vyškriabal na breh.
„To je čudné,“ hovorí lev. „Taký silák a nevie prejsť rieku. Čo, nevieš plávať?“
„Akože by som nevedel,“ hovorí osol. „Plávam ako ryba!“
„A prečo si teda bol vo vode tak dlho?“
„Čo si nevidel, akú obrovskú rybu som chytil chvostom? Len-len že ma nestiahla ku dnu. Nakoniec som ju musel pustiť, aby som sa dostal k tebe!“
Lev sa znova čudoval, aký je Arcilev silák a lovec, a bežal ďalej.
Cestou natrafili na vysoký múr. Lev sa vymrštil a jediným skokom bol na druhej strane. Osol sa zato škriabal na múr dobrú polhodinu, a keď sa na neho nakoniec dostal, nemohol ani dopredu, ani späť.
„Tak čo tam robíš,“ vykríkol lev.
„Čo nevidíš, že sa vážim?“ odpovedal osol. „Chcem vedieť, čo mám ťažšie, či predok, alebo zadok.“ A skočil dolu, len to žuchlo.
„Tak sa mi zdá, že si ma obelhal a že nie si taký silák, ako vravíš,“ hovorí lev, keď bol osol dole.
„Čože?! Tak sa stavme, kto prvý zborí múr!“
Lev sa vrhol na múr labami a hlavou, ale len sa zakrvavil, múr stál ďalej. Keď sa však osol obrátil k múru zadkom a začal vyhadzovať a búšiť do kameňov kopytami, bol múr za chvíľku dolu.
„Tak už veríš, že som silnejší než ty?“ hovorí osol. „A to ešte nie je všetko, čo viem. Pozri sa na tento bodliak. Teba by popichal. Ale ja som taký silný, že ho možno zjem.“
A osol sa pustil do bodliakov, akoby sa nechumelilo. Lev sa náramne čudoval a hovorí: „Vidím, veľký Arcilev, že si naozaj silnejší a mocnejší ako ja. Buď kráľom všetkých levov.“
Na druhý deň zvolal lev snem všetkých levov v krajine a na tom sneme bol osol Arcilev zvolený za kráľa všetkých zvierat. Odvtedy žil osol ako kráľ a bol to kráľ všetkými milovaný, pretože nikdy nikomu neublížil a nikdy od nikoho nežiadal dane ani poplatky. Uspokojil sa s trávou alebo s bodliakmi a tých je všade dosť. Škoda len, že aj taký dobrý kráľ musel zomrieť. Jedného dňa ho levy našli na lúke mŕtveho. Usporiadali mu kráľovský pohreb a dlho, dlho za ním nariekali. Ba ešte aj dnes, keď si spomenú na svojho dobrého kráľa, spustia taký rev a ručanie, že všetko uteká.